Pohyb pre Peťka

Peťko sa narodil ako donosené bábo s vrodenou vývojovou chybou - bez ľavej bránice. Vedeli sme to od 20t.t., no rozhodla som sa bojovať. Detičky s touto diagnózou majú 20% šancu na prežitie. Bránica je hlavný dýchací sval, oddeľuje hrudník od brušných orgánov. Keďže ju Peťko nemal, na pľúca sa mu postupne zosunuli všetky orgány z brušnej dutiny a pľúcka sa nemali kam vyvíjať, srdiečko vytlačili na pravú stranu. Už pri pôrode bol tím detských lekárov, ktorí nám ho zachraňovali, lebo Peťko sa len raz nadýchol a prestal dýchať. Museli ho hneď dať do umelého spánku, napojiť na prístroje, infúzky, ktoré zabezpečovali nasledujúcich desať mesiacov jeho život. Peťko bol operovaný cez desaťkrát, tri týždne bol napojený na kardioprístroj ECMO, jeho stav bol konzultovaný aj s lekármi z Ameriky. Vďaka neskutočnej práci lekárov sa Peťka podarilo zachrániť, aj keď to boli veľmi ťažké chvíle pre nás. Nevedela som, či ho tam ešte nájdem, či ma zakaždým nečaká nejaká zlá správa. Bol to ťažký boj, keď neviete, či svoje dieťa ešte ráno uvidíte, či si ho raz budete môcť zobrať na ruky. Prognózy lekárov mi stále hovorili, pripravte sa na to najhoršie, stať sa môže čokoľvek. Tri mesiace mu do toho malého trojkilového telíčka tieklo 17 infúzok. Každý deň som od rána do večera bola pri ňom  v nemocnici, a toto bolo celých desať mesiacov. Každý deň sme sa modlili, prosili Boha o zázrak. Keď už bol z najhoršieho vonku, veľký problém bolo stále dýchanie, Peťko si nedýchal sám, stále bol na prístrojoch. Na rukách som ho mala po prvýkrát po troch mesiacoch. Zo začiatku sa ho nepodarilo odpájať, no akonáhle sme dostali povolenie na vychádzky na balkón, začal sa mu zdravotný stav zlepšovať. Pomaly sme ho začali postupne odpájať, na balkóne sa mu veľmi páčilo. Neskôr si vydržal dýchať celý deň, len na noc sa napájal na pľúcnu ventiláciu. Keď nám konečne vybavili domáci ventilátor a dostatočne dlhom odskúšaní a uistení sa, že je pre Peťka ten pravý, išli sme konečne z ára na oddelenie a z oddelenia po týždni domov. Peťko má tracheostómiu a má zavedený aj peg - výživovú hadičku do bruška. Chcem sa poďakovať každému jednému lekárovi, ktorý sa zaslúžil za záchranu nášho bojovníka Peťka. A takisto aj sestričkám. Peťko sa veľmi rád smeje, najradšej si pozerá knižky a počúva pesničky.

Po tomto dlhom boji Peťkovi zostalo veľa diagnóz, DMO, hypotonický syndróm ťažkého stupňa, atrofia mozgových buniek, trojkomorový hydrocefalus, hypoplázia pľúc a iné... Peťko mal už tri roky, no nehýbe sa tak akoby sa mal, veľmi zaostáva v pohybe. Nedávno sa začal pretáčať na bok, učí sa sedieť. No kvôli skolióze je sedenie zatiaľ nevhodné, najviac by mu pomohlo, keby začal štvornožkovať. Mentálne je v poriadku. Začali sme pravidelne chodiť na rehabilitácie do Olomouca, skenar terapiu - druh elektroliečby, už dvakrát sme boli v Adeli centre. Tieto rehabilitácie mu veľmi pomáhajú. No bohužiaľ je to pre nás finančne náročné a bez vašej pomoci to nezvládneme. Zase sme začali zbierať pet-vrchnáky.

Ďakujeme všetkým, ktorý chcú pomôcť nášmu Peťkovi postaviť sa raz na nôžky. A naďalej pravidelne navštevovať všetky terapie, ktoré mu pomáhajú. Z celého srdca Vám ďakujeme v mene nás i za nášho najväčšieho bojovníka Peťka.