Keď Martinko dáva nádej...

Vianoce sú za nami a pevne veríme,že každý z nás si pri stromčeku našiel niečo nečakané,krásne,čo aspom na moment potešilo srdce a dalo nádej do budúcnosti...Boli to už druhé Vianoce,čo sa Martinko pozeral na vianočnú krasu z invalidného vozíka a aj napriek ťažkostiam prežitým cez rok sa stále usmieval a naokolo rozdával radosť...Martinko je smrtelne chorý a diagnoza LUIS BAROVEJ syndrom mu nedáva veľa nádejí do budúcnosti.CHoroba má 800mutácií a jeho si našla tá najzhubnejšia kombinácia.Kedže nemá vlastnú imunitu, má abnormálnu výšku AFP,trápi ho Paleocerebolálny syndrom a mnoho dalších pridružených diagnoz, nemal sa dožiť 10rokov, nemôže ísť na slniečko, vyučovanie má v domácom prostredí..napriek tomuto všetkému Martinko neplače,nesťažuje sa, dokáže ľubiť,rovnako sa teší a je vdačnejší ako my, ktorý dary života považujeme za nevyhnutnú samozrejmosť...Každý rok musí absolvovať aspom 3 turnusy rehabilitačných cvičení,aby jeho telo neochablo,aby sme chorobu čo najviac spomalili..Rehabilitačné cvičenia nehradí ani jedna poisťovňa a keby nebolo láskavých ľudí, stalo by sa to len nesplniteľným prianím. K veľmi nákladným výdavkom nám pribudli pravidelné kontroly na neurologickej klinike v Mníchove. Tam sa Martinkovi naskytla širšia možnosť bojovať s chorobou, a pre nás veľká nádej,že budúcnosť snád niečo zmení. Lieky vyrábané len vo Francúzsku mu naozaj pomáhajú, ale aj tie si musíme sami zhánať po vlastnej osi...Martinko stále bojuje,jeho srdiečko je stále silné, že mu ho môže závidieť nejeden silák či športovec..Ked často na pokraji síl nevieme kam sa obrátiť..   ON stojí pri nás a vlieva nám nádej, bojuje za každý nádych, za každý moment svojho života. Bez pomoci láskavých ľudí by sme toho toľko nedokázali,preto prosíme o pomoc,preto prosíme za Martinka. Nevieme koľko jeho túžob sa nám podarí splniť/ chce vidieť delfínov, plaviť sa na lodi, vidieť postavičky z jeho obľubených rozprávok/.. Je zmyslom nášho života a snažíme sa mu dať ten najväčší dar.. Bojujeme s ním, nevnímame čas,ktorý sa mu kráti, ale vidíme len to,že je stále medzi nami...Sľúbili sme si,že pokiaľ budeme žiť a dýchať..Martinka zubatej nedáme...prosíme, ak môžte ,pomôžte Martinkovi...Dakujeme. R. Kupcová