Pomôžte, prosím, rodine, aby mohla naďalej žiť spolu.

Pred pár rokmi sme mali všetko... Také obyčajné, no krásne všetko, čo mávajú ľudia a mnohokrát si neuvedomia, že je to obrovský dar, mali sme rodinu, zdravie, byt, síce na hypotéku, ale "náš", staršie auto, ale pojazdné, jedlo, prácu a trocha peňazí na bežné, nutné výdavky, na dovolenky teda nie... Po manželovej nehode sa život obrátil o 180 stupňov. Teraz bývame na podnájme, auto nemáme, rozbilo sa pri nehode na totálku, manžel skoro zomrel, je vo veľmi zlom stave, je to čoraz horšie, aj ja sama mám vážnejšie zdravotné problémy, Popri manželových relatívne zanedbateľné, no máme malého synčeka, ktorý nesie tieto udalosti asi najhoršie, ešte si pamätá, kedy mal dosť jedla, ovocie, mohol ísť s nami občas zaplávať si na plaváreň..  Aj keď nie to je v živote podstatné, no ale ak vám dieťa povie, že je hladné a vy nemáte na chlieb, tak to už je zle... Veľmi zlé.. Teraz je všetko, čo bolo kedysi, už iba snom. Skoro celý náš príjem pohltí nájom, lacnejší nedokážeme zohnať. Tento je aj bezbarierový a vyhovuje mužovi i synčekovi. Nie je tak drahý, ale my máme minimálny príjem. Ja sa chcem, aj musím starať o muža, takže príjem okrem príspevku na opatrovanie nemám, muž má plný invalidný dôchodok, ale veľmi nízky. Prosto, nájom nám pohltí skoro všetky príjmy, potom musím zabezpečiť lieky a pomôcky, zaplatiť škôlku... Na stravu a ostatné výdavky, ako poplatok za internet, či TV zostane cca 30,- na mesiac. Prosíme, veľmi  a úprimne prosíme o pomoc, už žiaľ nemáme rodinu, "priatelia", ktorým som roky pomáhala sa odvrátili hneď po tom, čo zistili, že už nemôžem pomôcť finančne, o službu stál málokto a praví priatelia, je ich síce máličko, no sú na tom podobne ako my. Teda prosím o finančnú pomoc, každé euro pomôže. Potrebujem zaplatiť každý mesiac nájom, asi ako každý, no potom nemáme na stravu a na obyčajné veci, ako sú lieky, ovocie, oblečenie pre syna. Už som zúfalá, ozaj som už skúšala všetko. Predtým som tvrdo pracovala. Aj manžel. Teraz to nejde, nedokážem sa pozerať do očí synčeka a stále mu hovoriť, že toto, alebo tamto nemôžem kúpiť a pritom ma prosí o obyčajné veci, ako jablko, či lentilky... Kým neprežijete, nepochopíte, ale nikomu to neprajem. Bežne mám 1,30- euro na 3 dni. Snažím sa všetko platiť, ale nevychádza to. Je mi z toho smutno, mnohí nám pomoc odmietli, že mám radšej dať muža do ústavu a pracovať, ale takto oberiem dieťa o otca a muža o rodinu... Všetci sa trápime, nechceme násilne trhať rodinu. Ako by som to mohla urobiť a pozrieť sa ráno do zrkadla...???  Prosím, pomôžte nám, ide nám skutočne o všetko! O celý náš život, spoločný, ako rodina. Dopredu zo srdca ĎAKUJEME !!!