Prosím pomôžte nám postaviť sa na nohy

Za monitor sa mi sadá ťažko, ale už je to dlho, čo neviem ako ďalej. Je to krátko, čo zomrela moja mamina na rakovinu pankreasu a obaja s priateľom sme sa z toho celého ešte nedostali - psychicky, finančne... Sme dvaja invalidní dôchodci. Partnerovi Martinovi za 5 minút 12 zistili vážne srdcové ochorenie, hypertrofickú kardiomyopatiu, navyše horšiu, dilatačnú formu a ojedinelú deformáciu, kvôli čomu prišiel o prácu a nastúpil na invalidný dôchodok. Hrozila mu každú chvíľu srdcová zástava a preto podstúpil po čase operáciu a dostal strojček. Ja som dôchodkyňa kratšie a opísať všetky zdravotné problémy by bolo na dlho... Po dlhodobej PN mi uznali invalidný dôchodok, nakoľko mi v skratke mozog nepracuje správne resp. jeho elektrická a epileptická aktivita a k tomu mám aj psychické problémy a chorú chrbticu. Spolu vychovávame onedlho už osemročného Paťka, ktorý sa narodil s vrodenou srdcovou vadou, aortálnou stenózou a neskôr sa k tomu pridalo ADHD. 

Bojujeme ako sa dá, žijúc v 50ročnom dome, ktorý nutne potrebuje opravy, no máme to hlavné a to je strecha nad hlavou, hoci cez ňu fučí a vlhne, s dlhmi na krku a čerstvo zamietnutou pôžičkou. Snažili sme sa nájsť si prácu, ale s našimi diagnózami to nie je ľahké, tak aspoň sem tam niečo vyrobíme a snažíme sa predať, či vymeniť za životu nutné veci. Najviac sa snažíme, aby nijako netrpel Paťko, ktorý si v škole odnáša to, že je vraj "slabý a chudobný", čo sme už aj dvakrát riešili. Pomohla nám nadácia Pontis, vďaka nej má nábytok v izbe a je hrdý, že má svoju detskú. Neviem, ako napísať svoje pocity, nechcem citovo vydierať, ani sucho niečo skonštatovať - pretože obrátiť sa na iných nie je ľahké. Vyčítam si to, áno bolí to, že nedokážem sama pomôcť partnerovi, ktorý hoci je chorý maká okolo domu, stará sa o mňa keď mám záchvaty a nedokážem ani vstať, o drobca, z ktorého chceme vychovať správneho chlapa. Čaká nás toho veľa. Nebudeme sa môcť pripojiť na kanalizáciu, ktorá bude prebiehať, nemôžme zalátať diery v streche, opraviť rozsýpajúce sa múry, dlážku, ktorá vlhne a rozpadá sa, susedovi splatiť časť plotu, ktorý robí a ledva splácame to nutné, nehovoriac o tom, že naše 16ročné auto, ktoré ako zdravotne postihnutí potrebujeme by potrebovalo pár opráv. Sme zadĺžení, nemáme na úhradu základných vecí a nevieme ako ďalej. Minulý rok v júli zomrela moja mamina náhle po krutom boji na rakovinu pankreasu. Nebudem klamať, položilo nás to najviac, vo všetkých smeroch. Bola našou oporou, radkyňou a sama nečakala, že po kolotoči hospitalizácií odíde tak rýchlo. A ja, ako žena by som to mala celé zvládnuť, nepýtať, starať sa. Nedokážem to. Padám a vstávam, prosiac o pomoc iných a o overenie výzvy, ďakujúc, za možnosť sa aspoň vypísať. 

Jana Budinská