Cieľ ma posúva vpred

Volám sa Danka Palidrabová. Narodila som sa  07.08.1992 a mám 25 rokov.  Prišla som na svet ako šieste dieťa svojim rodičom,  spolu so mnou však na tento svet prišla aj moja sestra Janka. Keďže sme sa „rozhodli“ narodiť predčasne, a to už v 29.týždni tehotenstva, nezostalo to bez následkov. Janka svoj boj o život po 3 mesiacoch prehrala. A ja som pri prevoze zo svidníckej nemocnice do Prešova prekonala krvácanie do mozgu. V dôsledku toho verdikt lekárov pre mňa znel: DMO – spastická kvadruparéza.

Od narodenia so mnou rodičia cvičili „Vojtovu metódu“, absolvovala som aj operáciu nôh a očí, nespočetnekrát  som bola na liečená v Kováčovej. No keď nastal čas nástupu do školy, rodičia mali čo robiť, aby mi našli vhodnú školu. Keďže v tom čase ešte nebolo možné integrovať deti do bežných škôl, tak ako šesťročná som nastúpila do školy do Košíc vzdialených od môjho trvalého bydliska Stropkov približne 100 kilometrov.Ja si myslím, že to bolo veľmi správne rozhodnutie mojich rodičov, pretože tam som sa dostala do kolektívu detí s podobnou alebo rovnakou diagnózou, spoznala som deti, ktoré tiež každodenne používali invalidný vozík, či barle alebo iné zdravotnícke pomôcky.  Naučila som sa tam komunikovať,nebojím sa povedať  svoj názor a stáť si za ním, dostatočne som sa osamostatnila, preto nie som tak veľmi naviazaná na rodinu. Vďaka dlhoročnému školskému pobytu som si tam našla aj priateľov, s ktorými som v kontakte dodnes. V Košiciach som navštevovala škôlku, základnú aj strednú školu bez maturity,ktorú som ukončila výučným listom. To ma však neuspokojilo, preto som si zaumienila, že sa pokúsim o štúdium na nejakej strednej škole, ktorú by som vzhľadom na môj zdravotný stav mohla zvládnuť, a ktorá by mala aj primerané bezbariérové vybavenie.

Dnes môžem zhrdosťou povedať, že som v máji 2016 maturitnou skúškou  úspešne ukončila štúdium na Spojenej škole vo Svidníku – študijný odbor obchodná akadémia.

 Ako ďalší svoj životný cieľ, ktorý by som chcela zvládnuť, sa týka môjho zdravotného stavu, a to naučiť sa „štvornožkovať“ , aby som sa mohla na zemi hraťso svojim neterami a synovcami. Dozvedela som sa o možnosti rehabilitácie, ktorá by mi mohla k tomu dopomôcť. Je to rehabilitácia pohybového ústrojenstvav ADELI Medical Center v Piešťanoch. Piešťany sú od Stropkova, miesta môjho trvalého bydliska, veľmi vzdialené, a takáto rehabilitácia je pre mňa aj pomerne finančne nákladná a z uvedených dôvodov aj nedostupná.

To ma viedlo k hľadaniu iných možností rehabilitácie pohybového ústrojenstvaa zistila som, že „Centrum Svetielko“ v Prešove poskytuje takúto rehabilitáciu, kde rehabilitační pracovníci pracujú takými istými rehabilitačnými metódami ako v Piešťanoch. Pre mňa to znamená nádej, potešilo ma to, avšak ani táto liečba nie je zadarmo. Za dvojtýždňový pobyt s rehabilitačnými procedúrami je potrebné zaplatiť 780 EUR. V Centre Svetielko som už takýto pobyt absolvovala v júni 2016 a chcela by som si to zopakovať znova. Žiadaný zázrak sa však nestal, ale začala som používať svaly, ktoré som predtým nepoužívala. Okrem DMO mi bola v 10. rokoch diagnostikovaná aj astma. Jednou z procedúr je oxygenoterapia, ktorá mala na mňa priaznivé účinky. Tento rehabilitačný pobyt by som si chcela zopakovať znova, avšak moja finančná situácia mi to nedovoľuje.

V súčasnosti som doma a snažím sa si nájsť prácu ale vnašom východoslovenskom regióne je to náročné.

Ak Vás môj životný príbeh aspoň trochu zaujal a práve ste sa rozhodli mi darovať akúkoľvek finančnú čiastku na zrealizovanie môjho cieľa, tak Vám už vopred zo srdca ĎAKUJEM.

S úctou Danka