Sme rodina s autistom

V tom čase som sa stretla s jednou známou.Keďže pracuje ako špeciálna pedagogička,zabezpečila nám vyšetrenie.S kolegyňou mi ako prvé povedali,že Tomáš je autista.Začala som hľadať informácie,čítala som knihy.A zrazu som veľa pochopila.Trvalo rok a pol,kým bola diagnóza potvrdená a pokiaľ mi bol na sociálke schválený príspevok.Medzitým však život išiel ďalej.Zrazu nemáte vôbec žiadny príjem.Manželov bol presne na hranici nášho životného minima,takže žiadna pomoc v núdzi.Požiadate o odklad splátok,ale ten je možný len na 6 mesiacov.A začal kolotoč upomienok a nedoplatkov.A popritom máte doma dieťa,ktoré si vyžaduje zvláštnu starostlivosť.Nakoniec sme to už nezvládali a rozhodli sme sa,že byt predáme a vyplatíme aspoň najnutnejšie dlžoby.Neviem,či to bol najlepší nápad.Bývali sme potom v podnájme.K Tomášovým problémom však pribudli problémy s imunitou,alergie a nábeh na astmu.Bývanie v podnájme prinieslo svoju daň-neostávali nám peniaze na splácanie iných dlhov.Ak sme aj chceli požiadať ktorúkoľvek banku o pôžičku,ktorú by sme v pohode zvládali,nemali sme šancu.Banky totiž nepovažujú opatrovateľský príspevok za príjem.Takže náš život vyzerá už niekoľko rokov takto:ak chcete mať na deň na stravu aspoň 5 €,musíte zvážiť,ktorú splátku zaplatíte.Z tých ďalších Vám samozrejme idú upomienky a úroky z omeškania.

Keďže sa Tomášov zdravotný stav nezlepšoval,na odporúčanie lekárky sme zvažovali presťahovať sa na vidiek.Našťastie sa nám podarilo získať bývanie v obecnom byte a Tomášov zdravotný stav sa začal aspoň v jednej oblasti zlepšovať.Lenže to je len jedna strana mince.Tomáš má problém cestovať hromadnými prostriedkami.Prekážajú mu neustále sa meniaci ľudia, rôzne vône.Požiadali sme preto ÚPSVaR o príspevok na kúpu motorového vozidla.Bez šance.Posudková lekárka uviedla, že Tomáš má zdravé pohybové ústrojenstvo,preto v autobuse môže cestovať.Odvolala som sa.Ďalšia posudková lekárka doplnila,že si má zvyknúť,lebo ešte nemá také záchvaty zlosti a hnevu.Niekoľko rokov sa snažíte chlapca naučiť,že nie je správne kričať.Odučíte ho od sebapoškodzovania a lekárka,ktorá ho ani nevidela,si dovolí napísať toto.Vôbec si neuvedomila,že vystavovanie permanentnému stresu by nás doviedlo späť na začiatok!Aj keď v obci,kde bývame,je škola,nemôže do nej chodiť,pretože tu nemajú k dispozícii asistentku.Jedni známi sa už na to nemohli pozerať a tak nám na kúpu auta požičali.Áno, opäť ďašie splácanie-auto je staré,ale,chválabohu,manžel je dosť zručný,tak si vie veľa vecí opraviť sám.No keďže je vyrobené v roku 1998,je len otázkou času, kedy vypadne natrvalo.A popritom pokračujú exekúcie,telefonáty,upomienky.

Tomáš má 12 rokov a je to najúžasnejší chlapec na svete!Aj napriek svojim problémom sa dokázal vypracovať.Chodí do "normálnej" ZŠ.Je síce iný,ako ostatní,ale to je na ňom asi to najvzácnejšie.Je milý,čestný,spravodlivý a slušný.Zmenil sa nám celý život.Preriedili sa ľudia okolo nás a ostali len tí,čo sú naozaj priateľmi.Keď som zistila,že Tomáš má výborné hudobné cítenie,poprosila som pani riaditeľku v ZUŠ,či by mohol chodiť len tak-aby mal nejakého koníčka.A viete,čo sa stalo?Tomáš síce nechodí na hodiny teórie,ale hrá ako malý génius.Pôvodne sa chcel naučiť hrať na klarinet,pretože zvuk toho nástroja ho fascinuje.Zhodou okolností sa však dostal k učiteľovi, ktorý učí hru na saxofón.Aj v hre na tento hudobný nástroj už dosiahol pekné výsledky.Kúpa saxofónu je finančne náročná záležitosť,no vďaka našej predchádzajúcej výzve sa to podarilo-Tomáš má svoj vlastný kvalitný saxofón.Nepodarilo sa nám však vyzbierať dostatok peňazí na to,aby sme mohli Tomášovi zariadiť jeho vlastný kútik a zabezpečiť auto na dennodennú prepravu do školy,ktorá je vzdialená 14 km.Pre jeho osobný vývin bola kúpa saxofónu dôležitejšia.Preto sme sa rozhodli Vás opäť poprosiť o pomoc.

Neviem, čo nás ešte čaká.Snažíme sa hlavne o to,aby sa vedel o seba postarať sám.Aby si vedel nakúpiť,obriadiť sa a tešiť zo života.Má tri sestry(21-ročná študentka VŠ,19-ročná študentka konzervatória a malá 6-ročná nezbednica),ktoré nám ani raz nevytkli,že celý náš život sa prispôsobuje Tomášovi.Že nemajú to,čo ich rovesníci,že nikdy neboli na dovolenke a telefóny majú vďaka našim známym,ktorí nám ich darovali.Nevyčítajú nám ani to,že im nemôžme kupovať dobroty alebo ovocie a sú šťastné aj vtedy,keď majú niečo aspoň raz za čas.Pekné oblečenie majú vďaka ľuďom, ktorí nám ho darujú.Som na ne hrdá!Sú z nich skromné a pracovité dievčatá,ktoré sa snažia zarobiť nejaké peniaze upratovaním a žehlením,ale nie vždy je to reálne.Zvolili si študijné odbory,ktoré si vyžadujú niekoľkohodinovú prípravu každý deň(staršia dcéra je huslistka,mladšia klaviristka).

Verím tomu,že príde čas,kedy na toto ťažké obdobie budeme iba spomínať.To, že som Vám napísala náš príbeh,je mojim priznaním,že už neviem,ako ďalej.Viem,že sú u nás rodiny,ktoré sú na tom horšie.Nechcem však,aby nám niekto pomohol len tak.Ale ak sa nájde človek,ktorý by bol ochotný nám pomôcť,chcem mať možnosť túto pomoc splatiť.Aby boli peniaze zdarma darované tam,kde naozaj nie je možnosť inej pomoci,aj keď sa práve teraz nachádzame v tejto skupine ľudí.