...POTREBUJEM AUTO, NECHCEM LUXUS, LEN SA DOSTAŤ DO MESTA...

Volám sa Erika Kostová, mam 35r. a pochádzam z malej dedinky Kurov, /okr.Bardejov/, kde žijem so svojimi rodičmi.

Od narodenia mám SMA. Túto chorobu spôsobuje gén, ktorý v tele chýba, a tak sa človeku nevyvíja svalstvo a časom aj to, ktoré má sa rozpadá. Človek je odkázaný na vozík, na pomoc druhých ľudí, prístrojov.

Od ranného dectva som na vozíčku. Keď iné deti začínali chodiť, ja som sotva liezla. Postupne som začala používať vozík mech., potom elektrický, aby som sa dokázala sama pohybovať po dome a dvore, lebo moja sila je už minimálna, -mam problémy otvoriť si napríklad jednoduchú fixku. Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že som ako živá bábika. Keď sa do mňa drgne spadnem. :) 

No napriek tomu som sa nikdy nevzdala snov a tešila sa zajtrajšku. Kedže som z dediny a naša škola je vysoko na kopci, rodičia ma nevládali denne tlačiť, chodili preto učitelia k nám a ja som s Božou pomocou skončila takto základnú školu. Ďalej som nešla, neboli vtedy možnosti a možno aj odvaha odpútať sa od rodičov a spoľahnúť sa na pomoc cudzej osoby. No, to čo ma bavilo, som dokázala v sebe vypracovať aj sama. Začala som si kresliť farbičkami, ceruzkami, neskôr suchým pastelom, uhlíkom. Dokázala som urobiť svojimi výtvormi radosť sebe, ale aj druhým, ktorým som obrázky podarovala, či dokonca za symbolickú sumu predala. 

Moja sestra, písala rozprávky, ja som ich ilustrovala a za pomoci dobrých ľudí nám vyšli dve rozprávkové knižočky, ROZPRÁVKOVÉ VŠELIČO NA DOBRÚ NOC - 2005, ZVIERACIE VŠELIČO NA DOBRÚ NOC - 2007 Tretej sa už sestra nedožila, tiež mala SMA, zomrela ako 31 ročná. Tak som knižku s pomocou Organizácie Musculárnych Dystrofikov (OMD) a SR vydala na jej pamiatku. STRATENÝ PRINC - 2014.

Posledné roky sa venujem šachu, je to asi jediný šport, ktorý nevyžaduje Vašu silu. Snažím sa chodiť na súťaže a akcie, ktoré ma OMD, ale aj náš šach. klub v Bardejove. Veľa to pre mňa znamená byť medzi ľuďmi, za BŠK-Bardejov hrám 4.ligu, no kvôli cestovaniu môžem hrávať len domáce zápasy. 

Nebyť mojich rodičov, ktorí sa mi vždy snažili vo všetkom pomôcť a do dnes je to tak, by som sedela len doma. No rodičia už majú svoje roky a život začína pre mňa mať mnohé obmedzenia, najmä čo sa týka cestovania, pretože ma treba vziať na ruky, preložiť do auta a zase naspäť, kedže používam elek. vozík je to o to ťažie, vozík má cca 120kg. auto naň si musím vždy len požičať, moja asistentka má vodičský preukaz, no nevládze ma do auta prekladať a tak to ostáva na otcovi.