Kľukatá cesta

Život nám častokrát hádže polená pod nohy.Nepoznáme dôvod no takmer vždy isté je, že nejaký zázrak sa udeje. Sudičky dávajú do vienka osud. Pokiaľ si nemal obuté moje topánky tak ma prosím nesúď. Narodila som sa s detskou mozgovou obrnou no svojim spôsobom to beriem ako dar. Boh má s každým svoje úmysly. Niekde ubral, inde dal. Mne to tým najkrajším možným spôsobom vykompenzoval. Krásne okaté dievčatko je už štyri roky súčasťou môjho sveta. Aj keď je to niekedy ťažké vďaka nej lietam. Veď skutočným zmyslom je dieťa. Najkrajší zázrak tohto sveta. Jej úsmev, objatie dáva neskutočnú silu, uľahčí každú ťažkú chvíľu. Je rozumná a ona vie, že som iná no napriek tomu ma miluje. Nechcem sa sťažovať už vonkoncom, aby ma niekto začal ľutovať. Blížia sa Vianoce sviatky pokoja a mieru. Dúfam len, že sa nájdu anjeli čo zaplátajú vo mne tú bolestivú dieru. Dieru strachu a bolesti, že neprídeme o strechu nad hlavou. Túžim byť dobrou mamou. Keď už niesom schopná jej isté veci dať aspoň pokoj a kľud zachovať. Malá rastie ako z vody oblečenie pomaly malé. Chcela by som ľudí s dobrým srdcom poprosiť, pokiaľ máte doma veci a zavadzajú vám malinká môže ponosiť. Ešteže na zemi existujú ľudia v podobe anjelov. Sú darom tohto sveta, vďaka nim sa životom hneď ľahšie lieta. Cenním si ľudí ktorým nieje osud druhých ľahostajný. Na hrane sa môže ocitnúť každý jeden z nás, preto by si mali navzájom pomáhať, lásku akýmkoľvek spôsobom rozdávať. Nech sa vám darcovia vaša pomoc vráti v dobrom miliónkrát. Ostáva mi len pokorne skloniť hlavu a povedať ďakujem. Každý máme svoje problémy ja viem, no ľudí so srdcom a pokorou v tomto bezcitnom svete si vážim a milujem.