Bojujeme zo všetkých síl - pomôžte nám aj Vy

V januári 2001 sa nám narodil prvorodený syn Branislav, vytúžené a očakávané dieťa prišlo na svet v termíne, bez komplikácii a podozrení čo nás v živote ešte čaká. Prvé mesiace bol spokojné a spavé dieťa ale po čase sa nám zdalo, že až príliš. Z jednej návštevy od lekára sme putovali na ďalšiu a ďalšiu a po mesiaci nám lekári oznámili, že Branko má vrodený obojstranný šedý zákal v takom vážnom štádiu, že jedinou možnosťou ako zachrániť aspoň zvyšky zraku bude operácia očiek, pri ktorej mu úplne vyberú šošovky. Mal 6 mesiacov, keď mi ho brali z náručia aby ho položili na operačný stôl. Lenže počas operácie Branko prestal dýchať, zle reagoval na niektoré zložky narkózy a bol niekoľko minút bez kyslíka. Skončili sme na ARO na prístrojoch. Podarilo sa im ho zachrániť a o dva týždne sa pokúsili operáciu očiek zopakovať. Avšak s rovnakým výsledkom, Branko prestal dýchať, ale tentokrát až pri prevoze z operačnej sály. Jeho vôľa žiť bola silnejšia ako alergia na narkózu a tak sme o pár týždňov mohli ísť domov. Po komplikáciách pri operácii sme doma absolvovali množstvo vyšetrení, odberov, magnetických rezonancií, CT - vyšetrení nie len na Slovensku. Strávili sme dlhé dni, týždne a mesiace v nemocniciach v Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave, Prahe. Výsledky boli viac ako zdrvujúce. Degeneratívne ochorenie mozgu nešpecifikovanej etiológie, praktická slepota, Pes equinovarus congenitus /PEC/, postupne sa k týmto problémom pridala aj epilepsia. Branko nerozpráva, je ležiaci, používa plienky a je plne odkázaný na pomoc v každej oblasti života.
Aj napriek prognózam lekárov, že sa so svojím ochorením nedožije svojich prvých narodenín, oslávil Branko tento rok 11 rokov. Za tých 11 rokov absolvoval 9 operácii, 6 rehabilitačných pobytov, vybral neúrekom injekcií a liekov.
V roku 2004 sa nám narodila dcérka, krásna a zdravá. Mysleli sme si že sme si svoj diel bolesti a utrpenia už vyčerpali, ale opak bol pravdou. Keď mi v júli 2006 dali prvý krát do náručia naše tretie dieťa, vedela som, že život nám pripravil ďalšiu skúšku.
Zorka sa narodila so silným šedým zákalom a mala 4 týždne, keď sme ju viezli na operáciu. Poučení Brankovými komplikáciami sme absolvovali množstvo špeciálnych vyšetrení aby sme predišli najhoršiemu. Ale aj jej vývoj po operácii sa uberal iným smerom ako by sa u dieťaťa mal.
Po absolvovaní množstva vyšetrení nám oznámili krutý ortieľ - degeneratívne ochorenie mozgu sa spustilo aj u nej. So všetkým čo to obnáša - strata zraku, problémy s rečou, hýbnosťou, mentálnym postihnutím......Zorka má 5 rôčkov a vie sa sama posadiť, povedať zopár slov, avšak aj ona je odkázaná na kŕmenie, prebaľovanie, nosenia. Má veľkú šancu postaviť sa na vlastné nôžky urobiť prvý samostatný krôčik. Ale čaká nás ešte veľa cvičenia a driny.
Celá rodina sme v neustálom kolotoči liečení, liekov, terapií, v neustálej snahe o zlepšenie kvality života našich detí. Skúšame všetko čo nám hoc aj málinko pomôže napredovať. To všetko je náročné nie len fyzicky, psychicky ale pre nás už aj finančne. Obaja s manželom sa naplno venujeme deťom a ich potrebám. A pritom nesmieme zabúdať aj na našu strednú dcérku, ktorá je pre nás veľkou oporou. Svojich súrodencov miluje a v rámci svojich možností im aj pomáha.
Preto sa obraciam na Vás, ľudí s dobrým srdcom a ochotou pomáhať. Pomôžte nám s úhradami liečení a terapií pre naše obe deti, pomôžte nám absolvovať pobyty v rehabilitačných centrách bez toho aby sme museli stáť pred dilemou, ktorému z nich pomôžeme. Lebo najťažšou vecou pre rodiča je rozhodnúť sa, ktorému dieťaťu dať šancu na lepší život.


Vopred ďakujeme za pomoc