Keď som to počula, zrútil sa mi svet
Cieľ výzvy
Uskutočniť liečenie na zlepšenie Lalkinho stavu
Autor výzvy
Príbeh
Keď som to počula, zrútil sa mi svet
Azda najkrajšie v živote ženy je tehotenstvo aj keď namáhavé obdobie, ale krásne. Všetká tá príprava na bezpečný príchod bábätka.Aj ja som urobila všetko preto aby sa nám vytúžene dieťatko narodilo zdravé. Tehotenstvo prebiehalo bez problémov. No niekedy pri pôrode nejdu veci tak ako by mali. Zranenie nastalo kvôli tomu, že Lalka namala dostatok priestoru, bezpečne prejsť. Ramena sa zachytili.
Rúčka je už teraz kratšia ako druhá, nervy a svaly sú trvalé poškodené a nikdy sa nezahoja. Diagnóza : popôrodná paréza brachialneho plexu, horný aj dolný typ, ochrnutie pravej hornej končatiny.
Keď som to počula, zrútil sa mi svet
Keď sme sa dozvedeli že budeme mať bábätko, bola to pre mňa a môjho manžela tá najkrajšia správ v živote. Tak vytúžené a vysnívané dieťatko.
Tehotenstvo som prežívala veľmi intenzívne, bolo to najkrajšie obdobie v mojom živote. Prvé pohyby, prvý kopanček tej malej drobnej nožičky, či ručičky.
Želali sme si samozrejme krásne a zdravučké dieťatko, no netušila som že môže byť také náročné a namáhavé priviesť dieťatko na tento svet. Ani v najhoršom sne som si nevedela predstaviť čo sa môže stať, vždy som si myslela že porodiť je dar, zázrak dať nový život niekomu. Moje tehotenstvo prebiehalo ukážkovo. Nemala som žiadne obavy, iba radosť pred sebou. Tešila som sa veľmi, čítala som knihy o bábätkách ako sa treba o ne starať a aj o tehotenstve, a počúvala som rady lekára. V treťom trimestri sa mi však niečo nezdalo. Dcérka bola príliš dlhá a ťažká. Pred koncom tehotenstva mi môj gynekológ povedal, ak by sa dcérka vypýtala na svet už teraz, všetko by bolo v poriadku. Aj napriek mojím obavám sme si s mužom povedali a verili, že všetko bude v poriadku, veď lekár urobí všetko pre to, aby sa nám narodilo zdravé dieťatko. Keď nastal čas a Laurinka sa pýtala na svet, po príchode do nemocnice a následnom vyšetrení sa vyjadril lekár že je všetko v poriadku, len to bude dlho trvať. A naozaj bol to dlhý a namáhavý pôrod. Napriek mojim prosbám urobiť mi sono vyšetrenie či by nebolo lepšie urobiť sekciu, neurobili tak. Cítila som že niečo nie je v poriadku. Teraz to už viem, že moje pocity boli opodstatnené, predišli by sme tak zraneniu, ku ktorému prišlo pri pôrode. Laurinka sa narodila 8.10.2009. Vážila 5,200kg, merala 56cm. Keď mi dcérku po narodení dali do náručia, bol to ten najkrajší pocit na svete. Vtom momente sa zastavil čas, ostalo ticho a ja som vnímala len tie malé očičká, noštek, na ktorý som sa pozerala, tešila som sa že je už medzi nami, a že je naša.
Keď ma po piatich hodinách previezli na izbu z pôrodnej sály, prišla za mnou lekárka a oznámila mi diagnózu mojej dcérky: Popôrodná paréza plexus brachialis - ochrnutie pravej hornej končatiny. Keď som to počula, zrútil sa mi svet. Ani som netušila čo to všetko obnáša, čo nás čaká. Mala som zrazu toľko obáv, strachu čo bude. Ako som videla dcérku, tešila sa z nej a na druhej strane strach, či vôbec niekedy pohne ručičkou. Ležala tak nehybne celá bledá. Neskôr mi neurologička vysvetlila o čo vlastne ide, aj keď u každého pacienta sa to vyvýja rôzne podľa miery poškodenia, no isté, je že nás čaká takpovediac beh na dlhé trate celý život. Liečenie, terapie aby ako tak mohla pracovať s ručičkou. Nikdy som sa nezamýšľala nad tým že hýbať rukou je tak náročné a aké by bolo čo i len jednu ruku odložiť si bokom a robiť najzákladnejšie veci napr. obliecť sa, ísť na toaletu ..., neuveriteľne ťažké. Lalka sa to však musí naučiť a verím, že jej to pôjde dobre. Viem ale že to vyžaduje liečenie aby sa jej dalo pomôcť kým vyrastie. Aj ja sa snažím zo všetkých síl dať dcérke tú najadekvátnejšiu liečbu na zmiernenie a zlepšenie jej stavu.Laurinka má teraz tri rôčky, je to krásna princezná. Absolvovala už osem pobytov v rehabilitačných centrách Harmony a Tettis, kde urobila veľké pokroky každým pobytom. Samotné procedúry neuhrádzame, sú hradené poisťovňou, ale cestu, ubytovanie a stravu si musíme hradiť. Dočítala som sa aj o iných metódach, terapiách ktoré by dcérke pomohli, ale sú dosť finančne náročné. Pomohli by aj rôzne pomôcky ktoré by sme využili doma a mohli by tak zintenzívniť liečbu, no poisťovňa ich nehradí a sú dosť drahé. Finančne nestačíme už pokryť liečenia, terapie a pomôcky. Preto sme sa obrátili s prosbou o pomoc na rôzne nadácie a veríme že s Vašou pomocou budeme môcť liečiť našu dcérku.
Je možná iba terapia, cvičenie a neskutočný servis rehabilitácii, ktorý je najúčinejší kým Lalka rastie. Hovorí sa, že dieťa do tých 6 rokov je ako nepopísaný list a čo na neho rodičia a okolie napíše, neskôr si samo prečíta a bude z neho čerpať to čo potrebuje. Lalka bude musieť cvičiť celý život ale teraz má ešte par rôčkov, ktoré môžme zefektívniť a poskytnúť jej aspoň nejakú pomoc.
Naše plány:
Budúci rok by sme chceli absolvovať dvojtýždňový pobyt v rehabilitačnom centre Renone. Jeho cena sa pohybuje len za liečenie 3500,- eur. Taktiež by pomohla Neurokineziterapiu Dr. Smoljaninova v Tatranskej Kotline, terapia trvá dva roky , do roka sú naplánované 4 krát 2 týždňové pobyty. Pričom jeden 2 týždňový pobyt stoji 500,- eur okrem stravy a ubytovania. Sú to dosť finančne náročne liečenia, ale je tu nádej pre Lalku zlepšiť jej stav a posunúť sa vpred.
Za každý dar a každé euro zo srdca ďakujeme. číslo účtu: 1109153013/8410
Keď sme sa dozvedeli že budeme mať bábätko, bola to pre mňa a môjho manžela tá najkrajšia správ v živote. Tak vytúžené a vysnívané dieťatko.
Tehotenstvo som prežívala veľmi intenzívne, bolo to najkrajšie obdobie v mojom živote. Prvé pohyby, prvý kopanček tej malej drobnej nožičky, či ručičky.
Želali sme si samozrejme krásne a zdravučké dieťatko, no netušila som že môže byť také náročné a namáhavé priviesť dieťatko na tento svet. Ani v najhoršom sne som si nevedela predstaviť čo sa môže stať, vždy som si myslela že porodiť je dar, zázrak dať nový život niekomu. Moje tehotenstvo prebiehalo ukážkovo. Nemala som žiadne obavy, iba radosť pred sebou. Tešila som sa veľmi, čítala som knihy o bábätkách ako sa treba o ne starať a aj o tehotenstve, a počúvala som rady lekára. V treťom trimestri sa mi však niečo nezdalo. Dcérka bola príliš dlhá a ťažká. Pred koncom tehotenstva mi môj gynekológ povedal, ak by sa dcérka vypýtala na svet už teraz, všetko by bolo v poriadku. Aj napriek mojím obavám sme si s mužom povedali a verili, že všetko bude v poriadku, veď lekár urobí všetko pre to, aby sa nám narodilo zdravé dieťatko. Keď nastal čas a Laurinka sa pýtala na svet, po príchode do nemocnice a následnom vyšetrení sa vyjadril lekár že je všetko v poriadku, len to bude dlho trvať. A naozaj bol to dlhý a namáhavý pôrod. Napriek mojim prosbám urobiť mi sono vyšetrenie či by nebolo lepšie urobiť sekciu, neurobili tak. Cítila som že niečo nie je v poriadku. Teraz to už viem, že moje pocity boli opodstatnené, predišli by sme tak zraneniu, ku ktorému prišlo pri pôrode. Laurinka sa narodila 8.10.2009. Vážila 5,200kg, merala 56cm. Keď mi dcérku po narodení dali do náručia, bol to ten najkrajší pocit na svete. Vtom momente sa zastavil čas, ostalo ticho a ja som vnímala len tie malé očičká, noštek, na ktorý som sa pozerala, tešila som sa že je už medzi nami, a že je naša.
Keď ma po piatich hodinách previezli na izbu z pôrodnej sály, prišla za mnou lekárka a oznámila mi diagnózu mojej dcérky: Popôrodná paréza plexus brachialis - ochrnutie pravej hornej končatiny. Keď som to počula, zrútil sa mi svet. Ani som netušila čo to všetko obnáša, čo nás čaká. Mala som zrazu toľko obáv, strachu čo bude. Ako som videla dcérku, tešila sa z nej a na druhej strane strach, či vôbec niekedy pohne ručičkou. Ležala tak nehybne celá bledá. Neskôr mi neurologička vysvetlila o čo vlastne ide, aj keď u každého pacienta sa to vyvýja rôzne podľa miery poškodenia, no isté, je že nás čaká takpovediac beh na dlhé trate celý život. Liečenie, terapie aby ako tak mohla pracovať s ručičkou. Nikdy som sa nezamýšľala nad tým že hýbať rukou je tak náročné a aké by bolo čo i len jednu ruku odložiť si bokom a robiť najzákladnejšie veci napr. obliecť sa, ísť na toaletu ..., neuveriteľne ťažké. Lalka sa to však musí naučiť a verím, že jej to pôjde dobre. Viem ale že to vyžaduje liečenie aby sa jej dalo pomôcť kým vyrastie. Aj ja sa snažím zo všetkých síl dať dcérke tú najadekvátnejšiu liečbu na zmiernenie a zlepšenie jej stavu.Laurinka má teraz tri rôčky, je to krásna princezná. Absolvovala už osem pobytov v rehabilitačných centrách Harmony a Tettis, kde urobila veľké pokroky každým pobytom. Samotné procedúry neuhrádzame, sú hradené poisťovňou, ale cestu, ubytovanie a stravu si musíme hradiť. Dočítala som sa aj o iných metódach, terapiách ktoré by dcérke pomohli, ale sú dosť finančne náročné. Pomohli by aj rôzne pomôcky ktoré by sme využili doma a mohli by tak zintenzívniť liečbu, no poisťovňa ich nehradí a sú dosť drahé. Finančne nestačíme už pokryť liečenia, terapie a pomôcky. Preto sme sa obrátili s prosbou o pomoc na rôzne nadácie a veríme že s Vašou pomocou budeme môcť liečiť našu dcérku.
Je možná iba terapia, cvičenie a neskutočný servis rehabilitácii, ktorý je najúčinejší kým Lalka rastie. Hovorí sa, že dieťa do tých 6 rokov je ako nepopísaný list a čo na neho rodičia a okolie napíše, neskôr si samo prečíta a bude z neho čerpať to čo potrebuje. Lalka bude musieť cvičiť celý život ale teraz má ešte par rôčkov, ktoré môžme zefektívniť a poskytnúť jej aspoň nejakú pomoc.
Naše plány:
Budúci rok by sme chceli absolvovať dvojtýždňový pobyt v rehabilitačnom centre Renone. Jeho cena sa pohybuje len za liečenie 3500,- eur. Taktiež by pomohla Neurokineziterapiu Dr. Smoljaninova v Tatranskej Kotline, terapia trvá dva roky , do roka sú naplánované 4 krát 2 týždňové pobyty. Pričom jeden 2 týždňový pobyt stoji 500,- eur okrem stravy a ubytovania. Sú to dosť finančne náročne liečenia, ale je tu nádej pre Lalku zlepšiť jej stav a posunúť sa vpred.
Za každý dar a každé euro zo srdca ďakujeme. číslo účtu: 1109153013/8410
