Liečba kmeňovými bunkami pre bojovníka Lea

Ahojte, volam sa Leo a onedlho budem mat 3 roky. 

Moja výzva je predĺžením mojej pôvodnej výzvy, ktorú maminka kvôli starostlivosti o mna a moju rocnu sestricku nestihla predĺžiť a taktiež sme nedosiahli cieľovú sumu,ktoru by sme potrebovali na uskutocnenie liecby. V povodnej vyzve sme vyzbierali 6784 Eur, teda nieco cey tretinu potrebnej cielovej sumy. Kedze mamina sa nam obom venuje den a noc, tak obcas nestiha sirit tuto moju vyzvu, oslovene osobnosti, sa nam tiez nejako neozyvali a tak sme mozno prepasli nejake sance na ziskanie pomoci. Napriek tomu sme vsetci bojovnici a nevzdavame sa a verime, ze sa nam uz coskoro podari potrebnu sumu vyzbierat hlavne vdaka Vam - beznym ludom ako sme my. Aj napriek situacii vo svete verim, ze budem moct coskoro vycerstovat a absolvovat liecbu, ktora by ma mohla nastartovat v mojom napredovani a pevne verim, ze raz vsetkym dokazem, ze sa na tie moje nozky postavim a budem chodit. Necakame zazraky na prvy pokus a vieme, ze tak ako doteraz, nas cakaju dni plne driny, treningu, sem tam aj slz a sebazaprenia, no napriek vsetkym polenam, ktore nam zivot doteraz hadzal pod nohy, sme dokazali, ze ked zabojujeme, tak male uspechy sa postupne dostavia. 

Moj povodny pribeh si môžte prečítať na pôvodnej výzve tu alebo aj na našom blogu tu, kde postupne pribúdajú články z nášho príbehu. A ako mi moze pomoct liecba kmenovymi bunkami ? 

Liečba kmeňovými bunkami síce nie je až tak úplne nová, no kvôli potrebe rôznych klinických studií atď. nie je ešte tak úplne rozšírená. U nás na Slovensku ste o nej mohli počuť skôr v oblasti ortopédie, i keď prve testy v rámci liečby DMO s použitím vlastných kmeňových buniek sa vraj začali robiť už aj v Bratislave. /my vlastnú pupočníkovú krv nemáme, len súrodeneckú, tu od mojej sestricky Hanny, ktora by mohla byt kompatibilna a pomoct mi/. 

Kmeňové bunky sú laicky povedané také univerzálne bunky, ktoré vedia nahradiť poškodené bunky v tele za nové. Preto je liečba a výskum liečby kmeňovými bunkami obrovskou nádejou v generatívnej medicíne - i keď v niektorých oblastiach je to ešte stále hudba budúcnosti, no na ceste už ako tak sme. Leo utrpel v nemocnici počas svojho dlhého pobytu pneumotorax/prasknutie pľúc/ pravdepodobne v dôsledku tlaku ventilácie /áno tej, o ktorej v dnešnej dobe tak často počujete/, takže ho rýchlo museli oživovať a pravdepodobne došlo k nedokysličeniu časti mozgu ci zakrvácaniu - práve v tej časti, komôr, ktoré sú blízko pohybových centier, ktoré sa snažíme zaktivizovať práve rehabilitáciami a každodenným cvičením. Kmeňové bunky by mali vedieť toto podstatne ovplyvniť práve tým, že by mali nahradiť poškodené bunky /tie, ktoré sa poškodili počas oživovania/ a tak výrazne ovplyvniť motorický vývoj a pokrok pre deti ako som ja. Početné testy s veľmi dobrými výsledkami sa robili v USA na Duke University, kde sa tomuto výskumu a liečbe venujú už niekoľko rokov a v rámci terapií a testov tam bolo zahrnutých aj niekoľko pacientov zo Slovenska. Taktiež sa tejto liečbe venujú aj Mexiku, kde už taktiež aj vďaka tomuto portálu absolvovalo niekoľko detí túto terapiu, so zatiaľ pozitívnymi výsledkami. Mamina ma zaregistrovala v oboch nemocniciach na túto terapiu, závisiac od výsledkov súrodeneckej pupočníkovej krvi, ale koniec koncov či už to bude tá alebo oná nemocnica, v oboch prípadoch sa za túto terapiu platí (resp. úprimne povedané ako za každú terapiu, ktorá nám reálne pomáha - vid. rehabilitácie v Adeli a podobne....a vraj zdravie si za peniaze nekúpiš...).

Sme preto radi za každú pomoc, ktorú ste nám doteraz prejavili, je to neskutočné povzbudenie bojovať ďalej a vedieť, že nebojujeme tento boj sami.Práve v posledných dňoch si mnohí uvedomili cenu zdravia. My takto viac menej fungujeme bežne. V prechodných obdobiach sa vyhýbame väčšiemu množstvu ľudí, preplneným obchodom atď. kvôli zníženej imunite a aj priamemu vstupu do pľúc skrz tracheostómiu. Mesiace sme boli doma na kyslíku, bez prenosného oxzgenátora, pripojeni na prístroji veľkom ako kufor, ktorý potrebuje elektrickú sieť. A dezinfekcia bola a je u nás na dennom poriadku. Cvicime niekolko krat do dna, ci je bezny den a ci nedela, prazdniny nemame, i ked obcas mi da mamina volnejsi den na oddych, no i vtedy sa snazime hrat tak, aby som v niecom napredoval - napriklad venujeme sa viac treningu prehltania, ocnemu treningu atd...Preto ďakujeme aj tým, ktorí sa postavili k tomuto zodpovedne, lebo ste nechránili len seba ale aj nás. A veríme, že ako spoločne zvládneme toto obdobie, tak spoločne s Vašou pomocou aj my zvládneme náš boj za zdravím.