Pomoc pre Katku

Katka je moje prvé a asi aj jediné dieťa. Počas tehotenstva a pred pôrodom nič nenasvedčovalo tomu, žeby mohlo mať moje dieťa nejaké zdravotné problémy. Keď nadišiel deň pôrodu a Katka sa začala pýtať na svet, lekári si vôbec nevšímali že mám viac ako 24 hodín bolesti a plodová voda mi dávno predtým odtiekla. Keď už pri sledovaní akcie srdiečka zistili, že srdce nebije, vtedy pochopili, že je zle a rýchlo mi dieťa vytlačili z maternice. No bolo neskoro, Katka sa narodila mŕtva, a keďže bez kyslíka tak sa poškodil mozog.
Dieťa nemalo žiadne reflexy, nevedela sama dýchať. Bola napojená na prístrojoch.
Postupne sa pridružili epileptické záchvaty.

Prognóza bola taká že dieťa bude žiť mesiac, možno rok....... Bude žiť kým srdiečko bude biť.
No a máme už 12,5 roka a prekonali sme veľa ťažkých chvíľ, časté zápaly pľúc a priedušiek ju veľmi vyčerpávali. O epileptických záchvatoch ani nehovorím. Čo záchvat to krok dozadu. Denne mávala aj 20 kŕčov, ktoré ju veľmi ničili. Stále sme sa krútili v jednom kolotoči.

Katka má niekoľko závažných diagnóz, s ktorými sa pasuje od narodenia:
DMO, epilepsia, spastická kvadruparéza, PEG, skolióza a tracheostomia.
Od narodenia nevie pregĺgať, treba ju často odsávať, kŕmiť cez gastrostomiu striekačkami mixovanou stravou.

Na zlepšenie kvality života sme sa rozhodli kúpiť novú sedačku, z ktorej by mala iný pohľad na život okolo seba. Veľmi sa mi páči na tejto stoličke to, že sa dá nastaviť a prispôsobiť zdeformovanému telíčku dieťaťa. Tým pádom sa nebude sa Katke kriviť chrbtica. Nebude sa jej zhoršovať skolióza.
Zároveň pri zmene polohy jej bude lepšie pracovať aj tráviaci systém.
Sedela by sama v sedačke, nemusela by som ju držať pri sebe na kolenách.
Nemusela by som ju prenášať.
Sedačka je na stojane s kolieskami. To je ďalšia výhoda.

Keďže má Katka svoju izbu na poschodí, rozhodli sme sa vybaviť cez UPSVaR schodiskovú plošinu, tak peniažky budeme potrebovať na doplatok, keďže sociálka nezaplatí celú sumu.

Aj Katkin ocko je chorý. Dva krát prekonal pľúcnu embóliu, má cukrovku, štyri krát denne pichá inzulín. Má otvorené rany na nohách, ktoré sa veľmi ťažko hoja vďaka cukrovke. Chodíme často k lekárom na kontroly. Jedna rana sa mu zahojí a ďalšie, nové vytvoria. Tak sme v jednom kolotoči. Každý deň preväzujeme, bandážujeme nohy. Trápi sa v bolestiach. Po nociach nespáva. Robiť sa mu nič nedá.

Vzhľadom na fakt, že životné náklady musíme pokryť z manželovho invalidného dôchodku a môjho opatrovateľského príspevku, nemôžeme si dovoliť, kúpiť potrebné pomôcky pre dcéru, ktoré by jej značne zlepšili život.