Prosba o finančnú pomoc na doplatenie liečebného pobytu.

Rozhodli ste sa mi pomôcť:kliknite na link "Rýchla platba" na vrchu stránky napravo od môjho loga..Dobrý deň.Verím, že si nájdete chvíľku a prečítate si moju správu. Volám sa Tomáš a chcem sa na Vás obrátiť s jednou prosbou.Pred necelými piatimi rokmi som mal nehodu na aute.Ostal som na vozíku.Nevedel čo bude, ako bude, no povedal som si že jednoducho musím ísť ďalej a ukázať ľuďom že sa dá žiť naplno aj s takýmto hendikepom.Začal som na sebe a na celom svojom živote pracovať a snažil sa žiť taký život čo ma naplní ŠŤASTÍM.Najväčšia rana pre mňa bola v tom období strata mamičky, ktorá mi zomrela na rakovinu. Snažil som sa čo najviac pomôcť bratovi u ktorého bola zistená schizofrénia vrátiť sa do normálnych koľají.Dnes sa dokonca na mňa obracajú zdraví ľudia o pomoc a o radu.Pomáham tiež ďalším hendikepovaným ľuďom.Jednoducho pomôžem komu viem. Raz ma to však prestávalo baviť.Nemal som pre koho toto všetko ďalej robiť, nemal som pre koho tvoriť, pre koho žiť, pretože aj napriek všetkému som sa cítil sám. Bolo leto a chystal som sa na pobyt do NRC Kováčová.Pred pobytom som si povedal, že si buď nájdem dievča aké by som chcel, alebo sa vykašlem na všetko a nebudem mať dôvod sa ďalej snažiť.No a Pán Boh to asi tak chcel, že zrovna vtedy tam bola na liečení aj ona Maruška (má výraznú skoliózu chrbtice). Hneď sme si padli do oka.Rozumeli sme si ako nikdy s nikým iným. Nakoniec sme si jedného pekného septembrového dňa povedali, že budeme počúvať srdce.Dali sme sa do kopy, no a od vtedy si nemôžeme bez seba predstaviť deň. Zo začiatku sme sa stretli hlavne s odsudzovaním, vraj jeden druhého iba vodíme za nos, prestane nás to baviť a podobne. Avšak po roku a štyroch mesiacoch už každý vidí, že to nie je len tak taký "ošiaľ".Môj zdravotný stav sa veľmi zlepšil od nehody.Tvrdo som na tom pracoval. Vtedy som sa necítil od hrudníka a len ťažko sedel.
Dnes sa cítim od bedier a na vozíku lietam ako šarkan. Výborne si vytrénoval "hygienické záležitosti".Dokonca viem trošku pohnúť prstami na nohe.Tešíme sa z každého zlepšenia, pokroku.Tak ako ja, aj ona miluje tanec a doprajeme si ho aj na vozíku, ľuďom idú očká vypadnúť,chápem je to nezvyk ale žiť sa musí. Obidvaja veríme že môj stav sa ešte zlepší. Mojim najväčším snom je samozrejme to, aby som sa postavil znova na nohy.Chce to však veľa námahy, veľa cvičení, pozitívne myslenie a hlavne aj veľa peňazí.Tie podmienky aké pre takmer plnohodnotný život mám som si z veľkej časti vybojoval sám.Veľmi je dôležitá vaša chuť a odhodlanosť žiť, ako aj človek čo pri vás stojí,rodina a kamaráti. Tento rok poskytovala Nadácia SPP do Adelicentra Piešťanoch príspevok na dvojtýždenný liečebný pobyt, ktorý sa bude konať už teraz v apríli. Tento príspevok bol 1500 Eur. Bol som jeden z vybraných, ktorým bol tento príspevok poskytnutý. Veľmi ma to tešilo, pretože Adelicentrum je naozaj špičkové a pomohlo už veľa ľuďom.A však táto suma nepokrýva všetko. Nie je v nej zahrnuté ubytovanie, ani strava a na rehabilitáciu treba ešte doplatiť 730 Eur. Najdôležitejší pre mňa je vstup do hyperbarickej komory, ktorá sa takýmto ľuďom veľmi odporúča. Háčik je v tom, že jeden vstup do nej stojí 80 Eur, a odporúča sa 10 vstupov.Žiaľ, ako je to v našom zdravotníctve zvykom, nič z toho poisťovňa neprepláca. Obrátili sme sa na množstvo nadácii, no ak aj odpísali, tak len toľko že to nepodporujú..Čakali sme na vyjadrenie nadácie Orange ktorá by nám možno poskytla okolo 300 Eur no odpoveď bola, že naša žiadosť nebude podporená.Naše rodiny nie sú na tom tak dobre, že by sme si mohli dovoliť zaplatiť takú sumu. Pre nás..teda hlavne pre mňa tento pobyt veľa znamená.Vidím v ňom perspektívu a chcem byť zdravotne lepšie na tom.Preto som chcel napísať priamo verejnosti.Z celého srdca by som Vás chcel poprosiť, či by ste mi aspoň nejakou čiastkou nevedeli pomôcť.Bol by som Vám nesmierne vďačný.Je to na Vás.Vopred Vám ďakujem za čas ktorý ste venovali čítaniu mojej správy. Ďakujem Vám veľmi pekne, prajem pekný deň a všetko dobré.