Ortopedicky matrac pre Kika

Christiánko jednoducho nebol ako iné deti. Vyrovnať sa s týmto faktom a nezakrývať si pred ním oči bola zásadná vec. Môj pocit, že niečo nie je v poriadku a zrejme nebude stačiť len čas, aby sa všetko vyriešilo ma prenasledoval stále častejšie. Strávila som dlhé hodiny na internete hľadaním niekoho, koho príbeh by sa aspoň trošku podobal na ten náš, tak som dúfala, že ho tam nájdem a so šťastným koncom. Nachádzala som mnohé príbehy, ale nedokázala som sa zorientovať. Až som sa konečne odhodlala vyhľadať odborníkov na autizmus.  V hlave som mala úplný zmätok , bolo  veľmi ťažké  vybrať si to správne riešenie, no v  srdci som mala jasno, nebudem robiť nič čo nebudem cítiť ako prijateľné pre Kika a čo by odmietal, alebo mu akokoľvek ubližovalo.  Úplne prvý krok, ktorý musím sama spraviť je nájsť pokoj vo svojom vnútri  a naučiť sa žiť šťastne.  Dávať Kikovy veľa lásky a ukázať mu aký je náš svet krásny. Dosť ma to  upokojilo a podľa toho som začala aj žiť. Každú možnú voľnú chvíľu  som sa snažila využiť na náš spoločný program.Ak niečo prestal tolerovať, tak som to rešpektovala a viac nedávala.Viem, máme pred sebou ešte dlhú cestu, no s nádejou sa po nej kráča omnoho ľahšie. Ale už si dávno nehovorím, že budem šťastná, keď urobí toto, alebo tamto. Pretože som šťastná a vďačná už teraz.Odborník Vám povie: „Nerob si márne nádeje AUTIZMUS JE NELIEČITEĽNÝ“. Súhlasím! Ak však vidím evidentné pokroky a progres, tak mi nijaký odborník nevezme nádej , kam to dotiahneme.