Terapie pre Damiána

Damiánov príbeh sa začal písať pred vyše 5rokmi keď sme sa po vyše 12tich rokoch rozhodli pred druhé dieťatko. Tehotenstvo okrem jedného krvácania bolo ukážkové, pôrod bol spontánny. Narodil sa v 39 týždni so syndrómom modrej masky, troška s deformovanou hlavičkou a keďže bol väčší tak si zlomenou kľúčnou kosťou. Zotavoval sa v poriadku, dostal novorodenecku žltačku a bol pod lampičkou. Po príchode domov sme ho dávali na slniečko. 

Damián sa vyvíjal v poriadku ako normálne dieťa, bol priam ukážkový. Dokázal veci skoršie ako bolo v tabuľkách uvedené. Mal rád čisté nožičky a ukladal pekne svoje veci. Sedel na nočníku. Bol dokonalý a krásny aj keď sme si priali dievčatko. Začal blabotat, sedel, chodil, kreslil si na magnetickú tabuľku, skladal z kocky vežičky, zaujímal sa o všetko. Miloval objatia, ohňostroje, veľkomesta a ruch, takisto hudbu akéhokoľvek druhu.

V čase keď mal 20 mesiacov nastal regres. Prestal sa nám pozerať do očí a objatie akoby ho bolelo. S nikým nechcel byť, prestal blabotať, už sa neozval. Sám už nechcel jesť, nič ho nezaujímalo, prestal sa vrtieť v zrkadle, už sa tam ani nepozrel. Pomaličky sme si ho získavali, začal skladať konzervy podľa čiarového kódu a tak staval vežu. Varešky rozhadzoval podľa tvaru, neskôr ich začal obhryzavat a papať, museli sme ich vymeniť na plastové varechy. Knižky ktoré mal, leporela začal tiež papať, všetky máme obhryzane, takisto drevenej hračky sú obhryzane. S hráčkami sa nevie pohrať, len ich rozhadzoval po byte. 

Boli sme zúfalý, pretože reč vôbec nenaskocila. Začali sme to riešiť na druhé narodeniny s doktorkou. Navonok krásne dieťa, každý tvrdil, že to bude iba oneskorenec. Keď mal 2,5r už nás konečne začali posielať po lekároch, od ušno-nosno-krčneho po pedopsychiatria, kde vlastne tesne pred 3 narodeninami padla diagnóza, detský autizmus f84.0 a oneskorený vývin reči s tým, že ho mame dať do škôlky. A tu nastal problém. Bohužiaľ u nás na okolí nie sú žiadne špeciálne škôlky a bežné škôlky ho neboli ochotne zobrať ani na adaptačny pobyt na 2 hodinky denne. To som obehala 9 škôlok na okolí. Písala som odvolania, na mesto kde bývame, bez zmeny. Nemajú miesto, nemajú asistenta, nemajú vybavenie, atď. Bola som zúfalá. Popritom všetko som sa nevedela zamestnať. Priateľ musí popri svojej práci ešte chodiť na ďalšie miesto, aby sme vedeli zaplatiť všetko, a dať staršiemu synovi to čo potrebuje, nakoľko už je stredoškolák a je na internáte. 

Bohužiaľ všetky tie terapie pre autistov sú finančne náročné a nevieme mu to zabezpečiť tak, akoby si to zaslúžil a potreboval. Chodíme k logopedicke a chodia ku nám so služby včasnej intervencie. Vyhrali sme zľavu na terapiu do Poľska k Dr. Velovi, ale hoci ako sa snažím, zvyšnú čiastku sami nie sme schopní to dať dokopy. Skúšali sme Neurax Biotics na odporúčané lekárov takisto Omega 3 rybí olej, sirup Sedalia, aby spal, pretože on sa od narodenia prebúdza, nemá pokojný spánok. Cez deň už vyše 2 rokov čo nespinka vôbec. Takisto sme počuli o spreji do nosa,  C-peptid, čo je z Maďarska, radi by sme to vyskúšali a aj TSMT cvičenie, avšak to je v Poprade, čo je od nás dosť ďaleko. Radi by sme skúsili ABA terapiu a takisto Hypoterapiu. Bohužiaľ všetko je od nás vzdialené minimálne 100km. Chodíme do relax štúdia, čo je solná izbička a pani robí Damiánovi masáž nožičiek. Snažíme sa ho vytrhnúť z rituálov, no je to ťažké. Od septembra sa dostal do škôlky na 2 hodiny, 2krat týždene avšak do susedného mesta čo je od nás vyše 10km a musím byť fyzicky prítomná po celý čas keby ho nezvládli. 

Dnes už sa na nás pozrie, zlepšil sa očný kontakt, sám sa napapa s lyžičkou, ale jedla sa s rukami nedotkne. Vie sa obliecť a vyzliecť, okrem obutia topánok. Začal kresliť čary mary, viac na ruky ako na papier. Trhá všetko okolo seba, papá knižky, olizuje posteľ, svoje nohy, onuchava okolo seba všetko. S hráčkami ešte sa stále nepohrá. Cudzie deti mu nevadia, ale nechápe spoločenský život, nemá za potreby sa s nimi hrať, skôr ich pozoruje. Pre nás je všetko čo spraví malý zázrak, aj keď napreduje milimetrovymi krokmi. Avšak reč nenaskocila. Dúfame, že tie terapie nám pomôžu, aby sa reč naštartovala a on mohol v budúcnosti žiť normálny a plnohodnotný život. 

Ďakujeme každému za prečítanie pribehu