BOJ Z LEUKEMIOU876

Volam sa Sebi mam tri roky a posledne mesiace travym v nemocnici z mojou mamino .Do nemocnici som sa dostal ešte minuly rok zistily mi ze mam reumaticku artritidu na ktoru som sa liečil asi dva mesiace až pokym nestanovyly ozajstnu dijagnozu a to bola leukemia .Ked mi to primarka oznamila myslela som že sa zblaznim davala som si otazku prečo prave on prečo nie ja šak to dieta je male on by nemal vediet čo to je bolest a trapeni strašne som plakala .Išla som domov sa zbalyt a nechala som doma ešte dve male deti ktore plakaly tiez nevdely co sa deje ani kedy prides len dcerka na prstoch ratala dni a opitala sa mam kolko budes spat v nemocnici .Nevedela som jej povedat lebo ani ja som nevedela .Rozlucila som sa snima a odisla čelit boju z mojim malim synčekom .Ked som dosla na onkologiu prve slova doktorky boly pridite na osetrovnu maly bude mat lubalku .Plakaly sme obaja chudak nevedel zeco mu robia a ani prečo len kričal už hotovo ,stači zalepte to .No hroza verte mi ked mi povedala doktorka že kolko trva liedžba že az 7-8mesiacov tak som nevedela detom vysvetlyt ze musia čakat lebo ich brat je chory a ich mama bude z domu dlho to bol gol aj pre mna .Teraz ked idme domov na par dni pitaju sa ma ako to zvladaš si silna tak im poviem aj vy ste lebo ste matky a každa matka spravy pre svoje dieta to najlepsie .