Pomoc pre nedobrovolnych bezdomovcov z Niznej Mysle

Som mamicka rocnej dcerky a zili sme s mamkou a nevlastnym otcom v dome v Nižnej Mysli,ktory nam vsak onedlho pre povodne a zosuv pody idu burat,lebo sa stal neobyvatelnym.Nieje asi nic horsie ako prist o teplo domova a stat sa nedobrovolne bezdomovcami.Mamka,ktora dlhe roky drela v zahraniči,aby sme si tento domcek opravili,prisla koli tomu o pracu,lebo bez nej by sme to asi vobec nezvladli a neviem,kde by sme fakt boli.Teraz sme si len narychlo museli najst najomny byt,avsak asi ani ten si nebudeme moct dovolit,otcim tiez uz vela nezarobi a mamke z uradu prace nechcu dat nic a ja som na materskej s dcerkou,ktora musela prezit tu strasnu hrozu s nami v dome,ktory nam doslova padal na hlavu. Prosime preto vsetkych dobrych ludi o akukolvek pomoc pre nas,lebo je to pre nas dost vazna a tazka situacia a vobec nevieme,co s nami bude dalej.Budeme vdacni kazdemu,kto nam pomoze iskierkou nadeje v tejto zatial dost beznadejnej situacii.DAKUJEME!!!Nevieme vyjadrit slova vdaky vsetkym ludom,ktori nam pomozu,neda sa ani vyjadrit,co sme vlastne prezili a v akej neistote o nasu buducnost zijeme.Vymyslela som vsak basen,ktorou by som chcela vyjadrit aspon kusok z pocitov,ktore mame:Rozpoviem Vam pribeh,co sa vskutku stal,bolo to peklo na zemi a v pekle raj.V jedno letne rano prisli velke dazde,prisiel zosuv pody a my sme mali praskliny na dlazbe.Nebolo to vsetko,dazde neprestali a na dalsi den sme uz aj popraskane steny mali.V noci sme sa zobudili,ze nam pada strecha a uz pre nas neexistovala ziadna utecha.Bali sme sa zaspat,ci sa dozijeme rana,v srdciach uzkost,beznadej a dalsia velka rana,nas dom sa stal pre zosuv neobyvatelny,nemali sme vsak kam ist,boli sme mu verni.Nechceli sme odist,no museli sme vsak,pytali sme sa pana Boha,preco je to tak.Mozno sa uz nedokaze na nas ludi pozerat,pretoze nenavistou,zavistou,hnevom a tuzbou po peniazoch nechavame sa zozierat.Mozno keby sme si pomahali a mali sa radi ako bratia a sestry,miesto krutych dni a nestasti mali by sme zivot pestry.Mozno,keby sme mali kazdy v sebe tolko lasky ako v mesiaci maj,mali by sme,po com tuzime a miesto pekla na zemi raj!