Vnučka, ja a boj o prežitie

Život ma donútil plakať,

ale nedokázal mi vymazať úsmev na tvári.

Život mi zlomil srdce,

ale nedokázal zničiť moju dušu.

Život mi ukradol veľa nádeje,

ale nedokázal mi vziať moje sny.

Život mi rokmi vyryl vrásky na tvári,

ale nedokázal, aby zostárlo moje srdce...

Keď som bola ešte mladá,svoj život som si predstavovala úplne inak. Dnes viem,že dosť jednoducho. Osudu sa nevyhneme,čo je napísane vo veľkej knihe to aj príde. Žila som si úplne jednoduchý život do ktorého patrila rodina ,práca,priatelia a našlo sa aj hobby. Bolo všetko v poriadku až raz nastal veľký zlom. Dostala sa ku mne vnučka,keď mala 8 mesiacov. Súd mi ju zveril do náhradnej starostlivosti.Náhradná osobná starostlivosť je zvláštne pomenovanie hlavne pre toho,kto sa stará o dieťa z rodiny.Čiže dieťa z priamej línii. Ako starý rodič m´m len povinnosti,v podstate žiadne práva. Oslovila som našich zákonodarcov,prečo je dieťa z rodiny ině ako dieťa z detského domova. na túto konkrétnu otázku mi za 10 rokov nikto nevedel odpovedať. Dieťa z rodiny má nárok na prśpevok 163 starý rodič 0 eur.Keď sa staráte o cudzie dieťa,tak máte nárok na 855eur. Je to smutné,že to takto funguje,lebo aj ja sa starám o ten moj klenot s obrovskou láskou.Moje všedné dni sa zmenili,všetko okolo ožilo a môj živo by som prirovnala ohňostroju. Vzdala som sa svojich snov,svojho pohodlia a zamerala som sa na to malé klbko,ktoré oživilo môj domov. Priznám sa na konci dňa som mala pocit,že vyzerám ako ošklbané kura. Do troch rokov som bola na materskej,potom som nastúpila do práce. Moja malá láska chodila do škôlky,potom prišla škola. Vždy bola veľmi šikovná,no presne v takej miere bola aj aktívna. Dala mi zabrať riadne. No nebolo všetko také dobré. Objavili sa problemy s nôžkami,veľa rokov sme chodili do BA na rehab. Bolo mnoho zdravotných problémov,ktoré sme ťažko znášali,no nikdy sme to nevzdávali. Za čo samú seba chválim :) Vytrvalosť priniesla svoje ovocie. 

Dnes pri mne sedí skoro slečna, ktorá sa dobre učí. Je to úžasné dieťa. Od škôlky navštevuje umeleckú školu,hrá neskutočne krásne na akordeóne.Tento rok ukončila ZUŚku a od septembra začína Strednú umeleckú školu.Odvaha a odhodlanie jej nechýba :) . Ovláda 5 jazykov.Je to moja šikulka. Je z nej stredoškoláčka na bilingvalnej škole. Vkladám do nej veľa úsilia,aby vzdelanie bolo aj pre ňu prvoradé. Ona je klenot v mojom živote. Každý  jeden deň s ňou obohacuje môj život. Ja som len obyčajná babka,ktorá sa stará o vnučku. Netúžim po inom,len aby som z nej vychovala plnohodnotného človiečika. Bojujem,len pre jej krajšiu budúcnosť....Tu musím aj medzi riadkami poďakovať portálu Ľudiaľuďom,lebo bez nich by sme  nedokázali prežiť. Som nesmierne vďačná,že som dokázala vďaka pomoci ľuďom dať na stôl jedlo,hradiť si lieky aj naše bývanie. Sama by som to nezvládla.

Pár rokov dozadu ani mňa neobišli zdravotné problémy. Mala som ťažkú operáciu,po ktorej sa môj zdravotný stav rapídne zhoršoval. Prešla som si obrovskou zmenou,čo ma dosť poznačilo. Moje pracovné miesto zaniklo,ostala som bez práce bez príjmu. Problémi sa začali vtedy. Zrazu bol problém platiť bežné účty,po čase nebolo kam siahnuť. V minulosti sme s vnučkou veľa cestovali,mali sme pod palcom múzeá,hrady,krásy Slovenska. Zvykli sme si časom,že svoj voľny čas musíme tráviť doma. Vždy sme si vedeli vymyslieť program,kde netreba peniažky. Chodili sme maľovať kamienky k Dunaju,počúvať vtáčikov,skrývať sa medzi slnečnicami. Vždy som trvala na tom,aby vnučka dostala dobrú výchovu,aby cítila že je milovaná,aby sa často smiala a hlavne aby mala VZDELANIE. U nás sa nemôže stať,že by boli tresty. Nie je prečo. Snažím sa ju pripraviť do života,ako plnohodnotného človiečika. Veľa sa rozprávame,smejeme a niekedy veru robíme aj blbosti. Máme sa radi. Viem ,že cíti,že vo mne má oporu,ale aj kamarátku. Ja jej osud znášam ťažšie ako ona,aspoň si to myslím. Verím ,že sa mi podarí z nej vychovať dobrého a múdreho človeka. Verím? Skôr dúfam.... Niekedy mám ale pocit,že nevládzem. Často som na dne svojich síl. Zaplatiť byt,energie,školu,Zušku a ešte sa aj stravovať je už možné len vďaka Vám. Keď príde čo i len chrípka je to katastrofa,lebo treba do plusu lieky kupovať. Po covide pribudli ďaľšie lieky. Od júna si platím za injekcie 83 €. Niekedy mám pocit,že to nezvládnem psychicky. Človek musí držať hrdinskú tvár a kráčať ďalej. Nemôžem ukázať ,že som na kolenách,to by ju ranilo ešte viac. Náš príjem je opakovaný príspevok na zverené dieťa 163 a rodinne prídavky 30 a môj invalidný dôchodok 127,90€. Nedokážem z toho žiť.  Keby aspoň to zdravie slúžilo a mohla by som pracovať no nikto ma nezamestná s mojou dg. 

 Malá :) áno pre mňa malá... tak veľa by si toho zaslúžila. Ona nechce nič,je to nesmierne skromné dieťa. My nepotrebujeme žiadny luxus,nič extra. Priala by som si ,len toľko,aby sme mohli prežiť ,aby som vedela platiť účty a mala čo položiť na stôl. Preto sa obraciam na vás s prosbou o pomoc. 

Ak môžete prosím pomôžte nám prežiť.