Vozík pre Lenku

Milí potencionalni darcovia. Pri počte príbehov, ktoré sa na portáli nachádzajú, je v podstate nemožné byť výnimočným prípadom, ktorý by zaujal viac či menej. Všetci sme na jednej lodi, s podobnými osudmi, problémami. Spája nás toho veľa, no najmä nedostatok financií na riešenie problému. Je tu veľa detičiek, ktoré bohuziaľ trpia rôznymi ochoreniami, sú tu i dospelí, ktorým zdravie prestáva slúžiť alebo pretrváva už dlhodobo. I náš príbeh sa začal nesmierne dávno, pred 20 rokmi mi povedali, že moje dievčatko, na ktoré som sa tak tešila, bude postihnuté. Správa, ktorú nechce počuť nikto. Povedať, že celých 20 rokov je trápenie, by bolo odo mňa nepekné, sú i sťasnté chvíle, už len tým, že moje dievčatko tých 20 rôčkov má a verím, že i naďalej bude pán božko nad nami stáť, držat ochrannú ruku. Každý rodič, ktorý má choré dieťa cíti zároven sťastie v maličkostiach, z obyčajného úsmevu, dotyku, dňa, keď vidí, že jeho ratolesť má dobrý deň. No cíti i bolesť, nespravodlivosť, ba priam zlosť aspoň tak to cítim ja. Už 20 rokov sa snažím byť silná, odolná voči ranám osudu, polenám, ktoré sa predo mnou objavia. Byť dobrou mamou, obetavou, so srdcom zaplneným, láskou. Či sa mi to darí? Ja osobne viem, že robím čo je v mojich silách. Už som počula i vetu, že pán Boh nadeľuje ťažky osud ľuďom, ktorých ľúbi a ktorí to zvládnu. I ja si napriek časovému úseku veľakrát ešte stále poplačem, poľutujem samu seba, no vzápetí príde vlna sily, odvahy a tu by som rada popriala všetkým rodičom, ktorí nemajú to šťastie povedať, že moje dieťa je zdravé. Nemyslím si, že som sa ešte nezmierila za 20 rokov s osudom, myslím, že som sa s ním vysporiadala po svojom. S čím sa však neviem vysporiadať je nedostatok peňazí s pokrývaním každodenných i výnimočných potrieb. Neustále sa krútiť v dlžobách, v myšlienkach v rozhodovaní, čo je doležitejšie uhradiť ako prvé. Hoci náš príbeh nie je na portáli prvý krát, rada by som pár slov, informácií o mojej rodinke poskytla. Volám sa Lenka a mám 40 rokov, mám dve dcérky Lenku a Sofiu. Lenka má 20, Sofi krásnych 16. Mám skvelého partnera Zdenka, ktorý sa o nás stará, prijal naše trápenie za svoje. Lenka je epileptička, s liečbou, ktorú jej musíme zabezpečovať v zahraničí, kedže Rivotril na Slovensku je nedostupným liekom. Je psychomaticky retardovaná, s DMO. Má cukrovku, no našťastie nie sme na inzulíne, len na obmedzenej strave, čo nie je lacná záležitosť. Zároveň je plienkovaná, nerozpráva , nevie sa v základných potrebách obslúžit sama. Z toho dôvodu poberám opatrovateľský príspevok, ktorý mi však na základe Lenkinho dôchodku znížili na sumu 450 eur. Áno u nás na Slovensku to je tak, zdvihnú dôchodok, ale opatrovateľovi dajú dole to, čo akože prevyšuje. Nepochopiteľné. Hádky Vám nepomôžu, počty sú počty a na to, aby Vám ubrali stačí lusknúť prstami, taká rýchlosť. Veľa vecí išlo v prospech opatrovateľov, a ja dúfam, že jedného dňa sa zmení i táto stránka úradovania a výpočtov. Žiadať o pomoc v Lenkinom veku nie je jednoduché, je obmedzené množstvo nadácií na, ktoré sa môžete ako starší obrátiť, rátajú totiž s príjmom dôchodku a pomáhajú viacmenej detičkám. Partner je zamestnaný, s príjmom cca 800 eur. No po úhrade nájomného, pôžičiek, liekov, hygieny a stravy, nám zostáva veľmi málo na nečakané výdavky, či potreby spojené s Lenkiným zdravím. Momentálne sa potýkame s viacerými problémami naraz, ktoré sú dôvodom písania nášho príbehu. Ako väčšina ľudí na Slovensku, ocitli sme sa i my v mínusových číslach, pri doručeni výmeru z bytového. V našom prípade je suma 410 eur. Nakoľko sme v prenájme, splatenie by malo prebehnuť v kratšom čase, čo netuším ako momentálne vyriešiť. Preto som sa rozhodla opätovne požiadat Vás dobrých ľudí, ktorí máte možnosť pomáhať aj v tejto ťažkej dobe o pomoc. Ďalším dôvodom je zakúpenie invalidného vozíčka pre Lenku. Keďže ešte nemáme nárok z dôvodu neuplynutia lehoty a vozík, ktorý momentálne máme, je už opotrebovaný, jedinou možnosťou je zaobstarať nový na náklady naše. Nechcem písať tento príbeh vymenovávaním potrieb, hodiť svoje problémy na pár riadkov. No iná možnosť nieje ako skúsiť požiadať o pomoc dobrých ľudí, keďže si sami aj napriek snahe nevieme pomôcť. Ja veľa možností nemám ako vylepšiť našu finančnú situáciu, resp. nemám žiadnu, kedže si Lenka vyžaduje 24 hodinovú opateru. Máme to tažké zvládnuť všetky problémy sami. Bola by som Vám nesmierne vdačná za akýkoľvek príspevok na spomínany účel. Vopred chcem poďakovať za každučký cent, za odbremenenie starostí, za pochopenie, súcit. Zo srdca ďakujem, Lenka