Menu

Zbierka pre Lauriku na operáciu nožičiek v ČR

Trvanie výzvy: 27. februára 2020 - 31. mája 2020

Cieľ výzvy

Cieľom našej výzvy je splniť Laurikin sen , a to taký,aby mohla chodiť a behať ako zdravé detičky, aby mohla jazdiť na bicykli ako zdravé detičky, a to čím skôr, a bez vašej pomoci, to tak skoro nebude. Pomôžte nám so zbierkou na Laurikinu operáciu nožičiek v Českej republike.

Príbeh

Zbierka pre Lauriku na operáciu nožičiek v ČR

Ďakujeme Vám že ste si našli chvíľku času, a prečítate si náš, teda hlavne Laurikin príbeh o tom , ako bojuje od malička s detskou mozgovou obrnou a epilepisou, a budeme vďačné o to viac, ak nám pomôžete so zbierkou na operáciu ,lebo bez vašej pomoci to samé tak skoro nedáme. Laurika sa teší na deň ,keď bude krásne chodiť.


Mať zdravé dieťa je želaním a snom každého rodiča. Mne sa tento sen splnil. Z neznámich príčin mi  odtiekla plodová voda a museli sme utekať do pôrodnice. Tam ma oboznámili s tým, že je ešte priskoro aby dcérka prišla na svet. Spočiatku sa mi infúziami snažili pôrod zastaviť,no zostala som bez plodovej vody , a preto mi museli pôrod vyvolať. Narodila sa mi krásna vtedy ešte zdravá dcérka. Narodila sa však predčasne v 35 TT, s váhou 2100g a 45cm.Bola taká malinká že sa mi vmestila do dlaní. Veľa si z tej chvíle nepamätám,ale viem,že dcérka nezačala plakať.Nedýchala ,museli ju oživovať. Ale ako dlho?pár sekúnd? minút? To som sa nedozvedela, ale dnes už viem, že tie sekundy môžu za to ,že moja dcérka dnes bojuje s týmito diagnózami. Potom sa nadýchla, plakala,chvalabohu žije. Z dôvodu že sa narodila predčasne nemohla zostať pri mne, ahneď po pôrode bola prevezená na neonatológiu do KE. Tam počas celého pobytu ležala v inkubátore a na umelej pľúcnej ventilácii,lebo nemala vyvinuté svoje pľúca.Museli sme tam zostať dlhšiu dobu, až kým sa jej nevyvinuli pľúca a mohla sama dýchať.Z KE nás previezli do MI, kde sme museli zotrvať ešte pár týždnov na pozorovaní,+musela Lauri pribrať. Prešli týždne a my ideme domov. Nesiem si svoje drobné dieťatko domov. Ona priniesla do môjho života nový impulz ale aj zodpovednosť za malého človiečika.Boli sme šťastné,užívali sme si každú chvíľu. Až dočasu. Lauri bola počas 1.r. svojho života sledovaná prevetnívne v MI na neurológii,+ sme preventívne cvičili aj vojtovku,  keďže bola predčasne narodená.Všetko bolo podľa lekára v poriadku,výsledky bez nejakých komplikácii. No mne ani mojím príbuzným sa nezdalo že je všetko v poriadku. Mala rok, a ona okrem ľahu na chrbte nedokázala nič, ani  sa pretočiť ani si sadnúť,či loziť po štyroch,nič.Po mentálnej stránke bolo všetko v poriadku, ale po fyzickej stránke tonebolo ono.  Nazdávali sme sa že neurológ pochybil .Preto sme kontaktovali lekárku v Košiciach, a šli tam. Vtedy to prišlo, tá podpásovka, keď vám zo zdravého dieťaťa spravia postihnuté. Lekárka vraví zoblečte ju, a len čo na ňu pozrela vraví, veď ona má DETSKÚ MOZGOVÚ OBRNU. Vtedy som stratila všetky slová, ostali mi len oči pre plač..Ten strach,úzkosť.Ja ako matka som však nemohla zlyhať.  Od toho momentu sa nám obrátil život o 360°.  Museli sme sa rýchlo zorientovať v kolotoči cvičení, rehabilitácií, a ďalších x vyšetrení.Musela som sa naučiť žiť s dieťaťom, ktoré potrebuje 24/h. starostlivosť.Musela som byť silná ja aj Lauri. V tom čase som na ňu zostala sama , bez jej otca, ktorý sa rozhodol ísť inou cestou. No my sme boli silná dvojka. Začali sme poctivo rehabilitovať. Najprv to bola Vojtovka-to sme navštevovali rehabilitačné centrum Tetis v Dunajskej Lužnej ,neskôr sme prešli na Bobatha vKe, nakoniec sme skončili v centre Liberta v KE, kde cvičíme dodnes. Okrem rehabilitačných centier sme začali  každý rok  navštevovať kúpele v Kováčovej. Odkedy bojujeme s týmito diagnózami navštevujeme  rôzne oddelenia ako:psychológiu,neurológiu,gastroenterológiu ,pravidelne očnú ambulanciu, keďže deti s DMO trpia na strabizmus, tak ani nás to neobišlo, a Lauri veľmi zabieha pravé očko a zle vidí,  preto nosí okuliare. Snažili sme sa urobiť pre Lauri všetko aby bola chodiaca. Jej stav sa začal zlepšovať, no ani v 2r. sa ešte nedokázala postaviť na nohy.Ale pomaly sme sa dopracovali k tomu, že na 2,5r. sa postavila a dokázala sa premiestňovať popri nábytku. Chôdza nebola dokonalá,pretože nôžky mala vykrútené do vnútornej strany,  preto sa potkýnala,padala. Ale bol to pre nás obrovský pokrok. No zázrak prišiel okolo 3.r, keď sa dokázala bez pomoci pustiť sama, a urobiť pár krokov. Bola to neskutočná radosť že napreduje.  No aby sme sa dlho netešili a aby sme toho nemali málo, museli sme sa vysporiadať aj s ďalšou diagnózou,EPILEPSIOU. Nikto ma predtým neupozornil že sa niečo také môže stať.Jeden deň, na obed som dala Lauri spať, ležím pri nej a v tom to prišlo, upadla do bezvedomia, očká sa jej prevrátili, začala chrčať a slinky jej tiekli , celá pravá strana tela bola v kŕčoch, ja prestrašená,uplakaná v šoku a strachu osvoje dieťa volám sanitku.Došli,vyšetrili ju, ale žiadne stanovisko neuviedli.Vzali nás teda do nemocnice. Až po MRI nám potvrdili epilepsiu. Odvtedy s ňou bojujeme. Zo začiatku nemala časté záchvaty, mala ich len pár za mesiac, avšak kým ona rástla, aj jej epilepsia sa vyvíjala s ňou. Nakoniec sme v 5r.došli do takého štádia ,že mala záchvaty niekoľko x do dňa. Neviete si predstaviť ten pocit bezmocnosti keď držíte svoje dieťa v náručí a bezradne sa dívate ako ona trpí, pretože nemôžete nič urobiť.V tom čase som bola psychicky vyčerpaná ja aj celá rodina. Každé 3 mesiace sme navštevovali odd.neurológie vKe, kde sme chodili na kontrolné EEG mozgu, + komplexné vyšetrenia, no vždy boli zlé vysledky. No až teraz v 6r. Laurinho života jej po x pobytoch v nemocnici a x kombináciách liekov ktoré doteraz brala konečne jedny zabrali, aLauri je bez záchvatov. Neskutočná úľava pre všetkých,pretože Lauri musela byťpod stálym dohľadom, a jej záchvaty ju veľmi obmedzovali v živote.  No počas tých všetkých záchvatov ktorými si Lauri prešla sme museli samozrejme aj rehabilitovať, no bohužial rehabilitácie nemali taký 100% účinok, keďže rehabilitácia jej nôžky uvoľnila, ale následné denno-denné krčovité záchvaty jej svaly,šľachy opäť posťahovali. Takže vo výsledku sme skončili vždy tam, kde sme začali. Dnes ma Lauri 6r., a nôžky ju aj tak nepočúvajú. Aj keď pravidelne rehabilitujeme v Liberte, kde sú špičkový odborníci, ktorý sa snažia čo najlepšie Laurike pomôcť, rozhodli sme pre radikálnejší krok. Keďže Laurika od septembra nastupuje do 1.ročníka ZŠ, je potrebné tento krok uskutočniť čo najskôr.Preto sme sa rozhodli po viacerých odporúčaniach navštíviť odborníka na ortopédiu v Brne . Pán doktor sa na Lauriku pozrel a usúdil že je potrebná operácia šliach. Usúdil tiež, že Lauri je vo veku kedy je to najideálnejšie urobiť. Keďže pán doktor je odborník , s operáciou som aj keď so strachom súhlasila,pretože všetci nie len ja veríme, že to Laure pomôže. Laurike je potrebné operovať šľachy na 3 miestach,čím sa jej upraví jej krčovitý postoj , akrivá chôdza by sa jej tým vyrovnala. No ako vieme, nič nie je zadarmo. Všetko niečo stojí , a ani táto operácia nie je výnimkou. Cena za operáciu by sa mala pohybovať okolo 2 000€. Na operáciu som prikývla, ale za tak krátku dobu našetriť takú sumu sa mi samej nepodarí. Doteraz sme si s Laurikou so všetkým sme si poradili ,všetko sme zvládli ľavou zadnou, no teraz priatelia potrebujeme vašu pomoc. Pomôžte nám prosím so zbierkou na Laurikinu operáciu nožičiek, aby sa jej splnil sen. Ten sen, ktorý majú azda všetky choré deti, a to byť zdravým.Operáciu chceme absolvovať v júni 2020, a teda by sme boli s Lauri veľmi vďačné ak nám pomôžete a spoločnými silami vyzbierame peniažky na operáciu. Zo srdca Vám ďakujeme za prečítanie našej výzvy a za každú pomoc.


Ďalšie informácie

Nahlásiť

Stránka obsahuje nepravdivé, urážajúce alebo neetické informácie

Ste si istý, že chcete vymazať aktualizáciu?