Rehabilitačný pobyt pre autistu Lukáška v delfináriu Oskar

Prečo vlastne potrebuje Lukáško absolvovať terapie vrátane delfinoterapií sa dozviete v našom príbehu. 

Lukáško má 6 rokov. Narodil sa ako zdravý novorodenec. Keď ani v troch rokoch nezačal rozprávať, nepovedal ani jediné slovo, pediatrička nás poslala so synom na vyšetrenie psychológovi. Testovaním a pozorovaním zistila, že niečo nie je v poriadku a napísala do lekárskej správy porucha autistického spektra. Samozrejme som v tú chvíľu ani netušila, čo všetko to znamená. Znamenalo to v preklade pre našu rodinu " peklo na zemi ". Čím viac sme sa snažili venovať synovi pozornosť, hrať sa s ním, kresliť, rozprávať, učiť ho základné slová, bolo to horšie. Sedel len v miestnosti, pozeral do tabletu, nereagoval na oslovenie.  Keď sme išli k nemu hneď odišiel chcel byť iba sám so svojím tabletom. Boli sme nešťastný z toho, prečo nás neustále odmieta. O pár týždňov neskôr absolvoval ešte veľa vyšetrení, u neurológa, ušného, očného, kardiológa, psychológa, psychiatra. Po každom vyšetrení sme, dostali len zlé správy. Lukáško má oslabený sluch, šelest, je chudokrvný, má oslabenú imunitu, detský autizmus, duševnú poruchu a mentálne je vo veku ako batoľa.Toto všetko sme sa dozvedeli až po vyše troch rokoch, odkedy sme si priviezli domov naše klbko šťastia, nášho vysnívaného zdravého syna. Keď sa začalo všetko zhoršovať,  nevedel dokonca zaspať večer, zaspával nám ako 3 ročné dieťa o jednej, druhej, ráno. Hrýzol sa, udieral si hlavu o zem, stenu, štípal nás, trhal kožu, plakal a kričal tak akoby bol mimo seba, museli sme hľadať nejaké riešenie. Pretože počas vyšetrenia u lekára v našom prípade len záver nestačí. Pani doktorka, ktorá robila diagnostiku, nám odporučila centrum pre deti s autizmom, aby nám vedel aspoň niekto pomôcť, lebo sami by sme to určite nezvládli. Preto začal navštevovať takéto zariadenie. Psychicky sme boli neskutočne vyčerpaní z nespavosti, neustáleho plaču a kriku. Keďže nerozpráva, má slabé porozumenie poradili nám v centre  urobiť doma nástenku celodenný režim, označiť štipcom aktivitu, aby v tom mal jasno, čo bude robiť, čo ho čaká. A fungovalo to, začal byť pokojnejší. Pre rozvoj reči nám poradili, aby veľa fúkal, do vody, vyfukoval ľahkú loptičku. To už bolo náročnejšie a veľmi sa hneval, keď sme to od neho žiadali. Za pol roka terapií v centre sme vyskúšali veľa metód. Prešli sme až na ABA terapiu. Zo začiatku to vyzeralo nádejne. Obrázky, predmety, priraďovanie, imitácia.  Lenže pre jeho oslabené porozumenie nedokázal veľa vecí pochopiť, bol nešťastný viac a viac. Doma začal ničiť od zúrivosti nábytok, bol ešte viac vystresovaný. Nakoniec sme museli terapiu ABA ukončiť. Do centra, ale chodíme stále, terapeutka sa snaží čo najviac prispôsobovať jeho potrebám a podľa toho mu dáva aj úlohy, aby ich zvládol. Za ten čas, som si už aj prečítala niečo o autizme, začala som to chápať, čo je s ním. Celý byt sme museli prispôsobiť, aby si neublížil, pretože autisti s mentálnym postihnutím nevedia vytušiť nebezpečenstvo, museli sme sa naučiť jeho rituáli. Vďaka skupinkám na FB a rodičom s podobným osudom, si občas vypýtam radu. Dozvedela som sa o možnosti ako ešte zlepšiť napredovanie. Užívaním vitamínov na podporu činnosti mozgu, sirupu na podporu imunity, neurolog nám poradil probiotika, ktoré pomáhajú pri správnom fungovaní čriev, pretože aj s tým má Luky problém, má obmedzenú stravu pre svoju diagnózu s tým spojené ťažkosti s vyprazdňovaním. Absolvovaním rôznych terapii, ako sú hipoterapie, delfinoterapie a iné. Keď sme sa dozvedeli, že každú jednu terapiu si musíme zaplatiť sami, bola som nešťastná. Ja od narodenia mám rázštep chrbtice a pridružené diagnózi, nedokážem ísť do práce ako zdravý človek a manžel robí všetko preto, aby sme mali strechu nad hlavou, spláca auto, aby nás mohol voziť po lekároch, Lukáška do škôlky, stará sa o nás najlepšie ako vie. Máme veľké výdavky každý jeden mesiac bez finančnej pomoci iných by sme všetky terapie nedokázali zaplatiť. Pretože na terapie doma aj v zahraničí, pomôcky, lieky bez predpisu, vitamíny potrebujeme často aj niekoľko stoviek euro navyše, jedinou možnosťou bolo urobiť zbierku pre Lukáška a požiadať dobrých a srdečných ľudí o pomoc. Prvý krát som napísala príbeh na portál a za pomoci darcov, ktorým vďačím za finančné príspevky z celého srdca, sa nám podarilo vybaviť  hipoterapie a vycestovať v marci 2020 na delfinoterapie. Dokázali sme zo zbierky Lukáškovi prefinancovať kočík, pretože nám nechcel chodiť vonku sám, kúpili sme pomôcky na trénovanie pamäti, motoriky, bioofedback prístroj, kyslikovy koncentrátor na oxygenoterapie. Snažíme sa aby aspoň viac krát mesačne absolvoval hipoterapie. Absolvoval aj genetické testovanie, kde po roku sme sa konečne dozvedeli aspoň jednu pozitívnu správu že nejde v prípade Lukáška o genetickú poruchu. Preto je tam veľká nádej na zlepšenie.  Zatiaľ s presnosťou nevieme ako veľmi má poškodený mozog a čo všetko sa dokáže naučiť.  Či bude rozprávať plynule ako zdravé dieťa a bude nám rozumieť úplne všetko ale nevzdáme to. Za rok intenzívnej práce sú pokroky viditeľné, dobrý očný kontakt lepšie sústredenie, dokáže funkčne použiť pár slov, neubližuje si skoro vôbec. Preto aj pediatrička naďalej  odporučila terapie, fyzioterapie, vitaminoterapie. Stále je v sledovaní odborníkov ktorý nás usmerňujú a dávajú opakovanými kontrolnými vyšetreniami na neho pozor. Veríme že sa to časom ešte viac zlepší. Vopred zo srdca ďakujem všetkým ktorý pošlú finančné dary, každé euro je bližšie k nášmu cieľu.

Bez pomoci srdečných ľudí by sme to nezvládli platiť všetky faktúry za delfinoterapie, hipoterapie, vitamíny od zahraničných výrobcov, vyberanú stravu bez laktozy, pomôcky na domáci tréning grafomotoriky,  len vďaka tomu že sme mu s vašou pomocou dali lepšie podmienky na rozvoj náš Lukáško urobil pokroky.