Prosím, pomôžte nám prežiť

Strach výčitky,je mnoho spôsobov ako opísať pocity,ktoré človek cíti,keď bojuje s každodenným životom.Sama vychovávam svoju 10 ročnú vnučku od 8-ich mesiacov.Dievčatko je veľmi šikovné,dobre sa učí má jednotky,navštevuje Základnú umeleckú školu,hrá na harmonike,navštevuje výtvarný krúžok,tancuje folklóra krúžok ľudového spevu.Snažím sa ju do života pripraviť,ako plnohodnotného človiečika.Vkladám do nej veľa úsila ,aby vzdelanie bolo prvoradé.Je úžasná,dáva neskutočne veľa lásky,ktorú sa jej snažím opätovať.Robím všetko,aby bola šťastná...Veľa sa jej venujem,aby mala krásne spomienky.Naše programy sú jednoduché ako napr.   východ slnka ráno o piatej.Maľovanie kamienkov pri Dunaji,počúvanie vtáčikov....,pečieme,varíme,,,,Naš každodenný život sa snažím trošku rozjasniť,aby nebol len taký obyčajný deň. Len že aj obyčajný deň treba prežiť.A to je náš problém.

Náš mesačný príjem je 61,50€,89€ a 23€ .Ťažko to zvládame finančne.Ja mám  zdravotné problémy.Čím ďalej,tým je to horšie.Doteraz som si ani neuvedomila,aké dôležité je zdravie.Cítim,že slabnem,zdravotné problémy ma ubíjaú .Som po ťažkej operácii,mám strach,že to finančne neutiahneme.Moje zdravotné problémy ťažko znášam.Mám strach o malú.Keď sa z niečoho dostanem,tak príde ďalšia choroba.Neviem ako ďalej.Bývame v podnájme,na stravu nám ledva zostane.Nikdy som si nemyslela,že sa dostanem do takejto situácie.Vždy som sa snažila pomôcť ,ak to niekto potreboval.9 rokov žijeme z jedného dňa na druhý.

Keď sa človek dostane na dno,je veľmi ťažké sa z toho dna dostať,ale ja to nevzdávam....Nemôžem to vzdať,lebo  musím svoju princezničku vychovať.Veď ja som jej náhradná mama a zároveň aj otec.Žiaľ náhradná starostlivosť v rodine je zabudnutá zákonodarcami.Prišla som o všetky príjmi.Keby som vychovávala cudzie dieťa,takby som mala príjem,ale ak je dieťa z rodiny,nemám nárok.Je to náročné finančne.Človek sa snaží aj to posledné dať deťom,ale keď nie je z čoho,je to neskutočne bolestivé.Držím sa ,aby z môjho hrdla nevyšiel vzlyk.Časom som sa naučila nesťažovať,zvykla som si na otázky bože ako to vôbec zvládaš,ako to dokážeš.Ťažko,preťažko.Človek si zvykne na podceňovanie,na pohľady ľudí..Držíte len hrdinskú tvár a vo vnútry ticho trpíte.Denno denne si dávam otázku,ako ďalej..... odpoveď neviem.Tak toto je to čo nezvládam...Psychicky ani finančne.Lebo ja som len obyčajná babka,ktorá sa stará  o vnučku.Napriek týmto problémom som si na 100% istá,že som urobila správnu vec.Každý deň s malou je pre mňa darom.Obohacuje môj život . Láska,ktorú od nej dostávam sa opísať nedá.

 Človek čaká.že sa mu bude ľahšie žiť a príde ďaľšia rana. Zdravie je veĺmi vzácne. Až teraz som to pochopila.ked je pre mňa problem prejsť pár metrov. Čaká ma operácia oboch bedrových kĺbov..Priznám mám strach.Ako budem fungovať ďalej.Len za moje lieky platím mesačne cca 80€ Verím ,že Vaše  dobré srdiečko osloví moja výzva.Vaša pomoc ma posúva ďalej,dáva nádej na krajší zajtrajšok.

Život ma donútil plakať,ale nedokázal mi vymazať úsmev na tvári. Život mi zlomil srdce,ale nedokázal zničiť moju dušu.Život mi ukradol veľa nádeje,ale nedokázal mi vziať moje sny.Život mi rokmi vyryl vrásky na tvári,ale nedokázal, aby zostárlo moje srdce...

ĎAKUJEM za Vašu pomoc,ktorá nám umožňuje dôstojnejšie žiť! Som vďačná ľuďom ,ktorí nás robia šťastnými.Ste čarovní záhradníci,vďaka ktorým kvitneme :-)